This browser is not actively supported anymore. For the best passle experience, we strongly recommend you upgrade your browser.
| 1 minute read

Jedno stačí, všetky sú istota - ako (ne)splniť ponukovú povinnosť

Pri niektorých výpovedných dôvodoch je zamestnávateľ pred daním výpovede povinný splniť ponukovú povinnosť. Hoci sa môže na prvý pohľad javiť ako jednoduchý úkon, jej splnenie v praxi vyvoláva množstvo otázok a nejasností. Práve pochybenia pri jej realizácii pritom neraz vedú k neplatnosti výpovede.

Ponuková povinnosť (§ 63 ods. 2 Zákonníka práce) v stručnosti znamená povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi iné, v čase dania výpovede voľné a vhodné pracovné miesta v mieste jeho doterajšieho výkonu práce. Túto povinnosť musí zamestnávateľ splniť ešte pred daním výpovede.

Zamestnávatelia, ktorých hlavným cieľom je so zamestnancom pracovný pomer rozviazať, neraz ponúkajú len také pracovné miesta, o ktorých vopred predpokladajú, že ich zamestnanec odmietne. Následne považujú svoju ponukovú povinnosť za splnenú. Súdy však takýto postup hodnotia ako rozporný s dobrými mravmi, v dôsledku čoho by bolo potrebné považovať výpoveď za neplatnú (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 72/2010 zo dňa 8.3.2011).

Krajský súd v Bratislave v tejto súvislosti objasnil, v akom poradí by mal zamestnávateľ ponúkať voľné pracovné miesta pri plnení ponukovej povinnosti. Podľa súdu:

„(...) je pochopiteľné, že ak existujú voľné miesta, kde možno využiť zamestnancovu kvalifikáciu, tieto by mali byť ponúknuté prednostne, t. j. zjednodušene povedané, lepšie miesto by sa malo ponúknuť pred horším miestom.“ (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 14CoPr/2/2023 zo dňa 22.10.2024).

Zamestnávateľ by však mal pri plnení ponukovej povinnosti postupovať obozretne. Ak má k dispozícii viacero voľných a vhodných pracovných miest, vzniká otázka, či musí zamestnancovi ponúknuť všetky. Podľa doterajšej súdnej praxe to potrebné nie je a postačuje ponúknuť len jedno z nich.

Krajský súd však upozorňuje na riziko takéhoto postupu. Ak by zamestnávateľ ponúkol len niektoré voľné pozície, zamestnanec by mohol mať záujem práve o miesto, ktoré mu ponúknuté nebolo. Na súde by potom mohol tvrdiť, že práve toto miesto najviac zodpovedalo jeho doterajšej pozícii, prípadne že ho bol schopný vykonávať lepšie ako ponúknuté miesta. Podľa súdu ide o situáciu, ktorú právna úprava dostatočne nerieši, a táto nedostatočnosť ide na ťarchu zamestnávateľa.
 
Krajský súd preto odporúča zohľadniť ochrannú funkciu pracovného práva. Keď má zamestnávateľ viacero voľných pracovných pozícií, podľa súdu by mal zamestnancovi ponúknuť viaceré z nich, prípadne všetky. Hoci je to administratívne náročnejšie, zamestnávateľ sa tak môže vyhnúť prípadnému súdnemu sporu.

Tags

ponukova povinnost, zamestnanost a ludske zdroje, vypoved, pracovne pravo, pakos, employment law