Luxembursko sa predložením návrhu zákona luxemburskej poslaneckej snemovni dňa 28.9.2021 chystá zaviesť novú právnu úpravu týkajúcu sa práva zamestnancov na odpojenie mimo pracovného času.

Táto ukladá povinnosť zamestnávateľom, prípadne určitému sektoru zamestnávateľov, zaviesť nový systém, ktorým sa zabezpečí rešpektovanie práva zamestnancov na odpojenie zo strany zamestnávateľov mimo rozvrhu pracovného času.

Tento systém by sa mal prispôsobiť špecifickým črtám konkrétnej organizácie/zamestnávateľa, alebo konkrétneho sektoru, v ktorom zamestnávatelia pôsobia, a tiež zohľadňovať potreby zamestnávateľa ako aj zamestnancov. Podľa  návrhu zákona by tento systém mal obsahovať špecifikáciu:

• praktických technických opatrení na odpojenie sa zamestnancov od svojich digitálnych pracovných zariadení,
• konkrétnych opatrení, ktoré zabezpečia zvyšovanie povedomia zamestnancov o tomto práve, a to napríklad formou pravidelných školení a vzdelávania zamestnancov, a dokonca aj
• kompenzačných opatrení v prípadoch, keď sa vyskytnú jednorazové výnimky z práva na odpojenie.

Forma zavedenia takéhoto systému sa predpokladá buď jeho obsiahnutím v kolektívnej zmluve alebo inej podobnej zmluve. Zo znenia návrhu zákona sa teda dá vyvodiť, že predpokladom by mala byť aj jeho konzultácia so zástupcami zamestnancov. Za nedodržanie týchto povinností sa dokonca navrhuje udeľovať zamestnávateľom pokuty až do výšky 25 tisíc eur, avšak toto by malo začať platiť najskôr až po uplynutí jedného roka po zverejnení zákona v príslušnom registri Luxemburska.

Z navrhovanej úpravy sa dá vidieť, že úprava práva na odpojenie sa je o dosť konkrétnejšia ako tá slovenská, ktorá vlastne v marci 2021 stanovila niečo, čo už prakticky existovalo. Zamestnanec u nás má právo počas svojho nepretržitého denného odpočinku a odpočinku v týždni nepoužívať pracovné prostriedky slúžiace na výkon domáckej práce alebo telepráce a zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec v tomto čase odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn.

Napriek tomu náš Zákonník práce neobsahuje žiadne konkrétne opatrenia, ktoré by zaväzovali zamestnávateľov podniknúť ďalšie kroky, ktorými by jednak zvýšili povedomie zamestnancov o tomto ich práve, ale sa aj snažili o zlepšenie pracovných podmienok tých zamestnancov, ktorí sa nevedia „fakticky odpojiť“ od svojej práce odchodom z miesta pracoviska alebo kancelárie. Navrhovaná právna úprava Luxemburska preto pre nás môže byť inšpiráciou do budúcnosti, avšak v tak krátkom čase po samotnom "zavedení" práva na odpojenie v Zákonníku práce nie je reálne predpokladať, že v krátkom čase u nás dôjde na takúto diskusiu.