Rozhodovanie doménových sporov pred všeobecnými súdmi je často krát beh na dlhú trať. Strana poškodená užívaním domény sa síce môže domáhať na súde svojich práv (napr. práva z ochrannej známky, obchodného mena) zdržovacou, odstraňovacou alebo satisfakčnou žalobou, avšak takéto konanie môže trvať aj niekoľko rokov a vo výsledku nemusí pre poškodenú stranu predstavovať účinnú ochranu.

V roku 2017 však nadobudli účinnosť pravidlá alternatívneho riešenia sporov, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou pravidiel poskytovania domén v doméne najvyššej úrovne „.sk“. Poškodený sa tak môže domáhať ochrany svojich práv aj prostredníctvom alternatívneho riešenia doménového sporu, ktoré zastrešuje Arbitrážne centrum pre alternatívne riešenie doménových sporov so sídlom v Košiciach (Centrum ADR). Takéto riešenie sporov prebieha na diaľku,  elektronicky s následným vydaním expertného rozhodnutia.

V prípade, že hlavným záujmom poškodeného je najmä zabrániť držiteľovi domény v jej užívaní predstavuje konanie pred expertom Centra ADR v porovnaní s konaním pred všeobecnými súdmi oveľa rýchlejší a hospodárnejší spôsob. Navrhovateľ sa v rámci riešenia sporu podľa pravidiel ADR môže domáhať zrušenia domény (ukončenia registračného obdobia domény) alebo jej prevodu na navrhovateľa alebo osobu ním uvedenú. Práve samotný prevod domény sa v praxi všeobecných súdov javí ako problematický, nakoľko najvyššia doménová autorita (SK – NIC), ktorá je ako jediná technicky schopná prevod domény vykonať, nie je so žalobcom v žiadnom zmluvnom vzťahu, a zároveň ani žiaden právny predpis neupravuje samotný nárok na prevod domény v prospech poškodeného resp. tretej osoby.  Z tohto dôvodu všeobecné súdy niekedy nárok na prevod domény zamietnu a nerozhodujú doménové spory, v ktorých figuruje ako žalovaný aj najvyššia doménová autorita, jednotne.

Na rozdiel od rozhodnutia všeobecného súdu, je rozhodnutie experta Centra ADR samo vykonateľné, nakoľko najvyššia doménová autorita (SK – NIC) má  postavenie účastníka konania, ktorý priamo vykoná rozhodnutie experta.

Avšak aj alternatívne riešenie doménových sporov má svoje „nevýhody“ a tie spočívajú v nemožnosti rozhodovať o náhrade trov konania alebo nároku na náhradu škody. Nárok na náhradu škody a trov konania, ktorý by mohol byť priznaný všeobecným súdom, často krát nie je primárnym záujmom poškodeného. Nakoľko doménové spory sú zvyčajne spory medzi podnikateľmi (alebo podnikateľom a nepodnikateľom) a okrem porušenia práv duševného vlastníctva sa držiteľ domény dopúšťa aj nekalej súťaže, je v rámci nerušeného výkonu hospodárskej činnosti poškodeného dôležitejšie práve včasné zabránenie užívaniu domény. Už aj niekoľko mesačný spor o doménu môže zásadne negatívnym spôsobom ovplyvniť ekonomickú hodnotu domény a spôsobiť škody pre oprávneného majiteľa.

Výhodou je aj skutočnosť, že rozhodovanie sporu podľa pravidiel ADR nie je prekážkou brániacou ktorejkoľvek strane obrátiť sa s príslušným návrhom týkajúcim sa domény na príslušný všeobecný súd, a to kedykoľvek pred začatím, v priebehu alebo po skončení alternatívneho riešenia sporu. Naopak právoplatne rozhodnutý doménový spor všeobecným súdom, vrátane právoplatného rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, predstavuje prekážku pri prejednaní veci podľa pravidiel ADR.

Alternatívne riešenie doménových sporov podľa pravidiel ADR vnímame doposiaľ ako najefektívnejší spôsob zabránenia porušovaniu majetkových práv poškodeného neoprávneným užívaním domén. Prípadné rozhodnutie experta v prospech poškodeného môže byť zároveň v konaní o náhradu škody pred všeobecným súdom len na prospech.