Koncom novembra minulého roka sme Vás informovali o novele Zákonníka práce, účinnej od 1.1.2020, ktorá zavádza najmenej 5 týždňov dovolenky aj pre zamestnancov, ktorí nedovŕšili 33 rokov veku a trvale sa starajú o dieťa. Tak ako sme predpokladali, novela Zákonníka práce so sebou priniesla aj viacero otáznikov, a to v súvislosti s absenciou definície pojmu trvalá starostlivosť o dieťa. Po zohľadnení stanoviska Národného inšpektorátu práce (NIP) Vám prinášame bližší prehľad k danej problematike, najmä pokiaľ ide o samotný výklad pojmu a s tým spojené rôzne situácie posúdenia vzniku nároku na vyššiu výmeru dovolenky.
Trvalá starostlivosť o dieťa zahŕňa predovšetkým výchovu dieťaťa, starostlivosť o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj. Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú obaja rodičia, pokiaľ zabezpečujú trvalú starostlivosť o dieťa, a to bez ohľadu na to, či žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti s dieťaťom. Rodič, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s dieťaťom, by však mal preukázať, že jeho starostlivosť o dieťa je relevantná a nejde len o prípady občasného stretnutia. Cieľom legislatívnej zmeny bolo dopriať viac voľného času a priestoru na regeneráciu tým zamestnancom, ktorí z dôvodu starostlivosti o dieťa nemajú priestor na odpočinok po odpracovanej pracovnej zmene a nie zamestnancom, ktorí majú status rodiča.
Trvalú starostlivosť nemusia predstavovať prípady, kedy je súdnym rozhodnutím upravený „iba” styk s dieťaťom (prípadne len platenie výživného) vo vzťahu k jednému z rodičov. V prípade striedavej starostlivosti by malo byť posúdenie nároku zamestnanca jednoduchšie, nakoľko obaja rodičia vykonávajú osobnú starostlivosť o dieťa. Nárok na vyššiu výmeru dovolenky by mali mať aj zamestnanci, ktorí nie sú biologickými rodičmi dieťaťa, avšak starostlivosť o dieťa vykonávajú na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu (napr. pestúnska starostlivosť).
Stále otvorenou a úplne nevyjasnenou zostáva otázka čo v prípade, ak sa dieťa narodí 31.12.2020. Podľa stanoviska NIP, pojem „trvalá starostlivosť o dieťa” je statusovou otázkou, a preto nároky s tým súvisiace vznikajú až v momente, kedy zamestnanec preukáže zamestnávateľovi, že dieťa má v trvalej starostlivosti. To znamená, že zamestnanec by mal za rok 2020 nárok na 4 týždne dovolenky a zvyšný 1 týždeň mu vzniká od 31.12.2020. Predpokladáme, že tento 1 týždeň sa prenesie do roka 2021. Absencia definície pojmu trvalá starostlivosť má negatívny vplyv aj na nešťastné prípady, ktoré môžu byť súčasťou reálneho života, a to prípady kedy sa dieťa dožije len pár dní alebo mesiacov po pôrode.
Tak ako sme uviedli, posúdenie vzniku nároku by malo zohľadňovať všetky špecifiká konkrétneho prípadu. Za účelom predchádzania problémom, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť by bolo vhodné, aby zamestnávateľ presne stanovil, ktoré doklady bude vyžadovať pri posudzovaní nároku na dovolenku alebo ktoré doklady uzná, či už formou interného predpisu, pracovného poriadku alebo iným vhodným spôsobom.
Podľa schváleného návrhu zákona dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov. Podľa názoru predkladateľov by táto zmena mala pozitívne pôsobiť na manželstvo, rodičovstvo, výchovu detí ako aj cestovný ruch.