Spolu s expertmi z Ius Laboris prinášame základné body, ktoré by ste ako zamestnávateľ mali zobrať do úvahy pri tom, ak majú zamestnanci pracovať z domu zo zahraničia.

Víza/povolenie na pobyt alebo na prácu

Hoci niektoré krajiny zavádzajú tzv. nomad visa, jedná sa skôr o výnimku, a preto je vždy nutné overiť, či na prácu zo zahraničia nie sú potrebné víza, povolenie na pobyt alebo na prácu. Takisto odporúčame zistiť výnimky, koľko dní môže zamestnanec zostať v danej krajine bez akéhokoľvek povolenia. 

Sociálne poistenie

Sociálne poistenie je často prepojené s miestom výkonnú práce. V rámci EHP všeobecne platí, že ak zamestnanec strávi aspoň 25 % pracovného času prácou z domu v zahraničí, stane sa subjektom sociálneho poistenia krajiny, z ktorej pracuje. Aj tu však existujú rôzne výnimky na základe dvojstranných zmlúv alebo z dôvodu pandémie.

Úradné povinnosti

Overte si, či je potrebné požiadať o A1 certifikát a či je potrebné prihlásiť sa na zdravotné poistenie. Rovnako si zistite, či a kedy je potrebné nahlasovať prácu z domu v zahraničí miestnym úradom a aké dokumenty môžu od Vás požadovať.

Rozhodné právo

Hoci sa pracovná zmluva so zamestnancom riadi slovenským Zákonníkom práce nie je vylúčené, že niektoré aspekty ako minimálna mzda, pracovný čas, sviatky alebo dovolenka, môžu riadiť právom krajiny, z ktorej zamestnanec pracuje.

Dane

Práca zo zahraničia so sebou prináša riziko zriadenia trvalej prevádzkarne, pričom každý prípad či trvalá prevádzkareň vzniká si vyžaduje samostatné posúdenie. Týka sa to aj samotného zamestnanca, ktorý by si mal overiť, či je medzi krajinami uzatvorená dohoda o dvojitom zdanení a koľko dní môže v tej ktorej krajine stráviť, aby sa nestal jej daňovým rezidentom.

Ďalšie informácie, aj vo forme podcastu, ako aj prehľady k jednotlivým krajinám nájdete na stránkach Ius Laboris.