Holandský súd pridal ďalší klinček do rakvičky UBER business modelu, keď posúdil postavenie ich vodičov ako zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú podmienky kolektívnej zmluvy pre odvetvie taxi služieb, a nie ako nezávislých zmluvných partnerov. K tomu musí UBER ešte zaplatiť, v jeho prípade skôr symbolickú, peňažnú pokutu 50,000 EUR za to, že jeho "obchodné" podmienky s vodičmi nespĺňajú náležitosti pracovnej zmluvy.

Súd nadviazal na skoršie rozhodnutie z tohto roka v prípade Deliveroo, v ktorom sa súd takisto priklonil ku vzťahu zamestnávateľ a zamestnanci.

Napriek argumentom UBER, súd videl znaky závislej práce:

1) Osobný výkon práce

Uber: Sme technologická spoločnosť, ktorá prevádzkuje platformu, vďaka ktorej sa môžu nadväzovať kontakty a uzatvárať zmluvy.

Súd: Keďže vodiči musia súhlasiť s podmienkami stanovenými UBER, je to UBER, s ktorým vodiči uzatvárajú zmluvu. Vodiči takisto musia osobne vykonávať prácu, pretože UBER kontroluje, či je jazda uskutočnená vodičom prostredníctvom selfie.

2) Mzda za prácu

Podľa podmienok, Uber prijme požiadavku na jazdu a následne pomocou algoritmu určí, ktorému vodičovi bude jazda ponúknutá, trasu a očakávanú cenu jazdy. Po jazde platí zákazník Uber, a ten po odrátaní svojej provízie zaplatí vodičovi prostredníctvom služby Uber Pay. Skutočnosť, že cena za jazdu sa vodičovi vypláca prostredníctvom služby Uber Pay, podľa súdu neznamená, že nejde o mzdu a nezáleží na tom, ako je cena alebo odmena za jazdu nazvaná alebo vyplácaná.

3) Práca pre zamestnávateľa a vzťahu nadriadenosti a podriadenosti

Súd považoval kritérium vzťahu nadriadenosti a podriadenosti za rozhodujúce pre určenie závislej práce. Vzťah UBER a vodičov charakterizoval ako moderný pracovný pomer.  Ten je typický tým, že v súčasnej technologickej dobe sa kritérium "autority zamestnávateľa" interpretuje spôsobom, ktorý sa odchyľuje od klasického modelu, a ktorý je viac nepriamou (často digitálnou) kontrolou. Zamestnanci sa stali nezávislejšími a svoju prácu vykonávajú v rôznorodejšom, nimi samými zvolenom, čase.

Navyše je to práve UBER platforma a jej algoritmy, ktorá rozdeľuje jazdy medzi vodičov podľa priorít stanovených UBER a hodnotí vodičov. Hodnotenie je založení na ratingoch, ktoré ovplyvňuje či vodič dostane jazdy a aký počet. Takisto UBER rozhoduje aj tom, kedy odhlási vodiča z aplikácie a kedy mu dovolí sa znova prihlásiť a vybavuje aj sťažnosti zákazníkov.  Nastavenie týchto podmienok môže pritom UBER jednostranne meniť, a preto podľa súdu vodiči nemajú slobodu v podnikaní. 

Hoci toto rozhodnutie nie je konečné, je zaujímavé  v dvoch bodoch. Náhľadom na moderné pracovné pomery, ktorí mnohí z nás po prechode na home office žijú a jej priblíženiu aj našej definícii závislej práce.