Ako môže zamestnávateľ vyhrať spor, v ktorom sa zamestnanec domáha doplatenia rozdielu mzdy z dôvodu nerovnakého odmeňovania za prácu na rovnakej pozícii?
Žalobca bol zamestnaný ako stavebný dozor, pričom sa dozvedel, že iný zamestnanec, ktorý rovnako vykonáva prácu stavebného dozoru, dokonca na tej istej stavbe len na iných stavebných objektoch, má vyššiu mzdu ako on. Rozhodol sa podať žalobu, pričom argumentoval, že dochádza k diskriminácii a porušeniu zásady rovnakého odmeňovania podľa Zákonníka práce. Ako dôvod diskriminácie uvádzal, že je nižšie odmeňovaný pre regionálne mzdové rozdiely a takisto aj na základe sociálneho pôvodu, pretože je Kysučan.
Okresný súd a neskôr aj Krajský súd zhodne vyhodnotili, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal tzv. komparátor, a teda osobu alebo skupinu osôb, ktorá je vo vecne podobnej situácii, pričom jediný rozdiel medzi osobami je iba chránený dôvod (napr. pohlavie, náboženstvo, rasa, atď.).
Rovnako sa mu nepodarilo uspieť ani s preukázaním porušenia Zákonníka práce. Zamestnávateľ úspešne argumentoval, že hoci obaja zamestnanci majú rovnakú prácu a rovnajú pracovnú pozíciu s tou istou charakteristikou práce, z hľadiska kvality a kvantity vykonávanej práce sa však nejednalo o rovnakú prácu pretože:
- obaja zamestnanci vykonávali stavebný dozor na tej istej stavbe, ale žalobca dozoroval kanalizáciu a druhý zamestnanec čističku odpadových dôvod, a teda stavebný dozor bol vykonávaný na technologicky rozdielnych stavbách, ktoré si vyžadujú rozdielny prístup, znalosti a zručnosti,
- preukázané schopnosti a prax oboch zamestnancov boli rozdielne (druhý zamestnanec mal prax 44 rokov a žalobca 18 rokov),
- druhý zamestnanec prevzal časť práce pôvodne vykonávanej žalobcom a teda vykonával prácu vo väčšom rozsahu.
Aj táto kauza je pripomenutím toho, že voľnosť pri dojednávaní mzdových podmienok má svoje limity a rozdiely musia mať svoje legitímne dôvody. Ak odmeňovaciemu systému chýba transparentnosť, je na zamestnávateľovi, aby v prípadnom spore preukazoval, že jeho mzdová politika nie je diskriminačná.
Požiadavka na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty neznamená, že zamestnávateľ nemôže diferencovať mzdy zamestnancov v závislosti od výkonnosti, kvality a kvantity vykonanej práce.