V praxi môže byť uplatnenie nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi pomerne problematické, pretože konateľ je štatutárnym orgánom, ktorý koná v mene spoločnosti. Obchodný zákonník zaviedol viaceré inštitúty, ktoré umožňujú úspešné uplatňovanie nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi. Príkladom takéhoto inštitútu na zachovanie práv spoločnosti je derivatívna žaloba spoločníka upravená v § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi môžu však okrem spoločníkov uplatňovať aj veritelia spoločnosti, teda tretie osoby. Základným predpokladom uplatnenia nároku veriteľa spoločnosti je existencia pohľadávky, ktorá smeruje voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom a nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Za splnenia týchto predpokladov môže aj veriteľ spoločnosti vo vlastnom mene a na vlastný účet, a to aj súdnou cestou uplatniť nárok na náhradu škody voči konateľovi.
V súdnom konaní pri podaní žaloby však budú musieť veritelia okrem vyššie uvedených predpokladov vedieť preukázať aj všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t. j. porušenie povinnosti konateľa, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti konateľa a vznikom škody.
Ak však konateľ v súdnom konaní preukáže, že pri výkone svojej funkcie štatutárneho orgánu postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere zbaví sa zodpovednosti za škodu a takáto žaloba nebude úspešná.
„Každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.“
unknownx500
