Dodržiavanie pracovnej disciplíny by malo byť samozrejmosťou. Hoci neexistuje jej zákonná definícia, všeobecne v sebe zahŕňa povinnosti, ktoré zamestnancovi vyplývajú najmä zo Zákonníka práce, kolektívnej zmluvy, ale napríklad aj z interných predpisov zamestnávateľa a iných všeobecne záväzných predpisov. Jej porušovanie dáva zamestnávateľovi možnosti, ktorými môže dôjsť až ku skončeniu pracovného pomeru v závislosti od rozsahu a intenzity tohto porušovania. Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny Zákonník práce rozdeľuje na závažnú a menej závažnú.

Zamestnancovi, ktorý porušil alebo porušuje pracovnú disciplínu menej závažne (napr. občasné oneskorené príchody do práce) môže dať zamestnávateľ písomné upozornenie na možnosť výpovede a výzvu o nápravu stavu. Môže však zamestnanec považovať takéto písomné upozornenie za nátlakovú formu zo strany zamestnávateľa, ktorou ho núti ku skončeniu pracovného pomeru dohodou? 

Odpoveď na túto otázku dal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 28. septembra 2022, pod sp. zn. 4Cdo/161/2021, ktorým rozhodol že: „Upozornením, že zamestnanec svojím správaním preukázateľne porušuje pracovnú disciplínu, zamestnávateľ uplatňuje svoje Zákonníkom práce priznané oprávnenie, ktorého výkon nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku nútiacu zamestnanca uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru a v nej prejaviť vôľu, ktorú v skutočnosti nemal.“