Od 30. júla 2020 budú mať zamestnanci z ekonomicky menej rozvinutých krajín lepšie pracovné podmienky pri ich cezhraničnom vysielaní a podnikatelia naopak, väčšie náklady pri poskytovaní služieb do ekonomicky rozvinutejších krajín. Dôvodom je revízia smernice EÚ o vysielaní zamestnancov.

Návrh novely Zákonníka práce, ktorá má zosúladiť náš právny poriadok so smernicou je už v prvom čítaní v NRSR. Treba pripomenúť, že slovenské právo reguluje pracovné podmienky zamestnancov vyslaných z iných členských krajín na územie Slovenska a v prípade vysielania slovenských zamestnancov do iného členského štátu EÚ len odkazuje na zahraničný právny poriadok, ktorý môže obsahovať drobné odchýlky. Podstata by však mala zostať zachovaná.

V súčasnosti sa na zamestnancov vyslaných na územie SR vzťahuje tzv. tvrdé jadro pracovných podmienok podľa slovenského Zákonníka práce. Do tvrdého jadra spadá napríklad minimálna mzda, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, dĺžka pracovného času, dovolenky, ochrana žien, mladistvých, zákaz diskriminácie či BOZP.

Po novom sa tzv. tvrdé jadro rozšíri a niektoré jeho zložky sa mierne modifikujú. Do tvrdého jadra pribudnú podmienky ubytovania, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom mimo svojho obvyklého miesta výkonu práce a cestovné náhrady (t.j. náhrada cestovných výdavkov, náhrada výdavkov na ubytovanie a stravné).

Mení sa aj povinný rozsah odmeňovania. Zatiaľ čo v súčasnosti postačuje poskytovať vyslanému zamestnancovi minimálnu mzdu (resp. minimálne mzdové nároky) a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, od júla budúceho roka bude mať zamestnanec nárok na všetky mzdové zvýhodnenia a kompenzácie podľa Zákonníka práce vrátane náhrady mzdy za dovolenku. Rozsah odmeňovania sa dotkne najmä vyslaných zamestnancov pri cezhraničnom poskytovaní služieb a vnútropodnikovom transfere, keďže dočasne pridelení zamestnanci majú právo na porovnateľnú mzdu, akú poskytuje užívateľský podnik svojím zamestnancom, a to bez ohľadu na to, či ide o vnútroštátne alebo cezhraničné dočasné pridelenie.  

Výraznou zmenou je aj rozlišovanie krátkodobého (do 12, resp. 18 mesiacov) a dlhodobého vysielania (nad 12 resp. 18 mesiacov). Pri krátkodobom vysielaní sa na vyslaného zamestnanca vzťahuje len tzv. tvrdé jadro pracovných podmienok, kým pri dlhodobom vysielaní sa má aplikovať slovenské pracovné právo ako celok s výnimkou pravidiel založenia, vzniku, skončenia a zániku pracovného pomeru, zákazu konkurenčnej činnosti počas a po skončení pracovného pomeru. Zakotvia sa tiež pravidlá tzv. reťazenia vysielaní, aby sa zahraničný zamestnávateľ nemohol vyhnúť pravidlám pre dlhodobé vysielanie striedaním zamestnancov na rovnakej pracovnej pozícii.

Revízia právnej úpravy cezhraničného vysielania zamestnancov je dlhodobo jablkom sváru medzi  starými a „novými“ členskými štátmi Európskej únie. Cieľom starých členských štátov je potlačenie sociálneho dumpingu pracovnej sily prichádzajúcej z nových členských štátov a nové členské štáty sa naopak obávajú, že revízia a prílišná ochrana zamestnancov ohrozí ich konkurenčnú výhodu, ktorá je založená na ich nižších mzdových nárokoch. 

Podľa Európskej komisie by mali podniky na integrovanom vnútornom trhu súťažiť na základe faktorov ako je produktivita, úroveň vzdelania či kvalita tovaru a služieb, nie lacná pracovná sila. Myšlienka je určite chvályhodná, no pri rozdielnom prístupe k inováciám a výskumu starých a nových členských krajín a najmä rozdielnych finančných možnostiach týchto krajín sa cieľ Komisie javí ako nedosiahnuteľný a dôsledky jej prístupu ako protekcionistické smerom k starým členom EÚ. Možno sa efekt dostaví až časom. Uvidíme...