Účelom práva na platenú dovolenku je ochrana zdravia zamestnanca a regenerácia jeho pracovných síl. Tento účel je podčiarknutý neprevoditeľnosťou práva na dovolenku a zákazom kompenzovať právo na dovolenku náhradou mzdy. Základná výmera dovolenky (4 týždne) môže byť preplatená zamestnancovi výlučne v prípade, ak si ju nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Nemecké súdy na Súdnom dvore Európskej únie opätovne otvorili otázku, či právo na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku zostáva zachované aj v prípade, ak pracovný pomer končí smrťou zamestnanca, a teda v čase, kedy už nie je objektívne možné naplniť primárny účel dovolenky.
Súdny dvor EÚ prirodzene súhlasil, že účelom nároku na platenú dovolenku je umožniť zamestnancovi odpočinúť si od vykonávania pracovných úloh a poskytnúť mu čas na relax a zotavenie, avšak osobitne zdôraznil aj majetkový rozmer práva na dovolenku spočívajúci v nároku na získanie platby. Právo na platenú dovolenku je zahrnuté do majetku zamestnanca a v dôsledku úmrtia nesmie byť zamestnanec tohto práva pozbavený. Práve preto, že v danej situácii právo na platenú dovolenku nie je spôsobilé zabezpečiť svoj pôvodný účel, musí byť poskytnuté právnym nástupcom zamestnanca vo forme náhrady mzdy.
Nárok na platenú dovolenku je obsiahnutý nielen v Smernici o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, ale aj v Charte základných práv EÚ a považuje sa za mimoriadne dôležitú zásadu sociálneho práva Európskej únie, ktorá musí byť rešpektovaná u zamestnancov vo verejnom ako aj v súkromnom sektore.
V slovenskom právnom poriadku sa po rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ nič zásadné nezmení, nakoľko k tejto otázke máme pomerne stabilný postoj už od roku 1982, kedy Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky rozhodol, že v prípade smrti zamestnanca nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku prechádza na dedičov. Každopádne, popri primárnom a doteraz prevažujúcom charaktere dovolenky, ako inštitútu na oddych a regeneráciu síl, je vo svetle rozhodnutia Súdneho dvora čoraz viditeľnejším aj jej peňažný rozmer.
Nárok na platenú dovolenku je obsiahnutý nielen v Smernici o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, ale aj v Charte základných práv EÚ a považuje sa za mimoriadne dôležitú zásadu sociálneho práva Európskej únie, ktorá musí byť rešpektovaná u zamestnancov vo verejnom ako aj v súkromnom sektore.
unknownx500
