Udržateľnosť a nižší ekologický dopad na životné prostredie sa v posledných rokoch stávajú aj u nás jednými z najlákavejších vlastností produktov, ktoré spotrebitelia neraz uprednostnia pred nižšou cenou. V snahe kúpiť ekologicky čistejší produkt pritom spotrebitelia často zabúdajú, že prívlastok „udržateľný“ môže byť rovnako zavádzajúci, ako akýkoľvek iný prívlastok v reklame.
Greenwashingom sa nazýva reklamná praktika, ktorou sa podnikateľ snaží presvedčiť spotrebiteľov, že robí pre ochranu životného prostredia viac, než tomu v skutočnosti je. Na odhalenie tejto, na prvý pohľad ťažko viditeľnej reklamnej praktiky, je potrebný často hlbší záujem o kupovaný produkt a celý proces fungovania podnikateľa.
Posudzovaním reklamy z pohľadu greenwashingu sa nedávno zaoberala aj Arbitrážna komisia Rady pre reklamu vo veci reklamnej kampane produktu „Čistá elektrina“, zadávateľa Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ktorá lákala spotrebiteľov na odber energie z čisto obnoviteľných zdrojov.
Voči kampani bola podaná sťažnosť, nakoľko v nej použitý slogan: „Vďaka produktu Čistá elektrina môže mať vaša domácnosť elektrinu výhradne z obnoviteľných zdrojov, a to len za 2 eurá mesačne.“, nie je podľa názoru sťažovateľa pravdivý. Sťažovateľ argumentoval, že technicky nie je možné rozlíšiť a smerovať elektrickú energiu podľa jej pôvodu do jednotlivých odberných miest a dodávaná elektrická energia je vždy mixom z rôznych zdrojov. Sťažovateľ bol názoru, že v tomto prípade ide o jasný príklad greenwashingu, kedy sa zadávateľ snaží nabádať spotrebiteľov na zdanlivo ekologicky čistý produkt.
Zadávateľ reklamy postavil svoju obranu na argumentácii, že technicky síce naozaj nie je možné oddeliť elektrickú energiu z obnoviteľných a iných zdrojov vo vzťahu k určitému odbernému miestu, avšak právna úprava jednoznačne stanovuje, kedy sa elektrická energia považuje za pochádzajúcu z obnoviteľných zdrojov, a na tejto právnej úprave je produkt postavený. V zmysle platnej právnej úpravy sa pôvod získanej elektrickej energie preukazuje tzv. zárukami o pôvode, ktoré jednoznačne a nespochybniteľne preukazujú, že dodaná elektrická energia pochádza z obnoviteľných zdrojov. Nákupom produktu „Čistá elektrina“ sa zadávateľ zaväzuje nakúpiť elektrickú energiu pôvodom z obnoviteľných zdrojov v objeme rovnajúcom sa ročnej spotrebe domácnosti zákazníka a takto získaná elektrická energia bude súčasťou dodávky elektriny do tejto domácnosti. Použitý slogan je teda pravdivý, nakoľko objem spotrebovanej elektrickej energie domácnosti sa rovná objemu nakúpenej elektrickej energie preukázateľne získanej z obnoviteľných zdrojov.
Napriek tomu, že uvedený produkt zadávateľa je zrejme naozaj ekologickejší, a že spôsob zabezpečenia potrebného objemu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov je v súlade s platnou legislatívou, Arbitrážna komisia Rady pre reklamu vyhodnotila internetovú reklamu zadávateľa ako v rozpore s § 14 ods. 5 písm. a) Etického kódexu reklamnej praxe. Podľa názoru komisie použitý slogan mylne uvádza, že elektrická energia dodávaná v rámci produktu „Čistá elektrina“, pochádza výhradne z obnoviteľných zdrojov, pričom priemerný spotrebiteľ pri tomto tvrdení nemusí vedieť, že jemu dodávaná elektrická energia nepochádza výlučne z obnoviteľných zdrojov.
Aké z toho plynie ponaučenie? Ak chcete ponúknuť produkt, ktorý je eco-friendly, dajte si dobrý pozor na to, ako ho verejnosti odprezentujete. Inak sa vám môže stať, že namiesto nálepky „eco-friendly" nakoniec dostanete nálepku „greenwashing".
Celý nález Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu nájdete tu: Čistá elektrina − Rada pre reklamu (rpr.sk).
Udržateľnosť a nižší ekologický dopad na životné prostredie sa v posledných rokoch stávajú aj u nás jednými z najlákavejších vlastností produktov, ktoré spotrebitelia neraz uprednostnia pred nižšou cenou. V snahe kúpiť ekologicky čistejší produkt pritom spotrebitelia často zabúdajú, že prívlastok „udržateľný“ môže byť rovnako zavádzajúci, ako akýkoľvek iný prívlastok v reklame.