V praxi sa častokrát objavuje otázka, či má zamestnanec počas skúšobnej doby nárok na dovolenku. 

Zamestnávateľ počas skúšobnej doby, ktorá môže trvať spravidla od 1 do 3 mesiacov, preveruje, či je zamestnanec na prijatú pracovnú pozíciu vhodný a zároveň zamestnanec preukazuje svoje schopnosti. Pokiaľ je v skúšobnej dobe zamestnávateľ s výkonom práce zamestnanca nespokojný, môže pracovný pomer ukončiť z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, s výnimkou zákonom vymedzených prípadov. 

Nakoľko ide o časové obdobie pracovného pomeru s určitými špecifikami a Zákonník práce výlučne čerpanie dovolenky počas skúšobnej doby neupravuje, nemusí byť jasné, či zamestnancovi v takom krátkom čase v pracovnom pomere vzniká nárok na dovolenku.

Zákonník práce priznáva nárok na dovolenku každému zamestnancovi, teda nárok vzniká aj počas skúšobnej doby. Čerpanie dovolenky však podlieha súhlasu zamestnávateľa. 

V akej výške má teda zamestnanec v skúšobnej dobe nárok na dovolenku? 

Výmera dovolenky sa bude odvíjať od počtu odpracovaných dní. Za každých 21 odpracovaných dní má nárok na 1/12 ročnej výmery dovolenky. Základná výmera dovolenky za kalendárny rok je 4 týždne, čiže ak zamestnanec odpracoval aspoň 21 dní má nárok na 1,5 dňa dovolenky (4 x 5 = 20, 1/12 z 20 = 1,66).

Možnosť čerpať dovolenku má aj zamestnanec, ktorý nesplnil podmienky na jej čerpanie, teda neodpracoval aspoň 21 dní. Zamestnanec má v tomto prípade možnosť čerpať dovolenku, pokiaľ možno dôvodne predpokladať, že v priebehu kalendárneho roka, v ktorom čerpá dovolenku alebo do skončenia pracovného pomeru budú tieto podmienky splnené. 

Čo v prípade, ak zamestnanec neodpracoval 21 dní, ale dovolenku čerpal? 

Ak nebol splnený predpoklad vzniku nároku zamestnanca na dovolenku, zamestnancovi bude poskytnutá náhrada mzdy za dovolenku zrazená zo mzdy podľa 131 ods. 2 písm. g) Zákonníka práce. Zamestnávateľ sa môže takýmto spôsobom domáhať náhrady mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol.

Pokiaľ má zamestnanec nárok na dovolenku aj počas skúšobnej doby, vyvstáva tu otázka, či má zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku vyplatiť v prípade skončenia pracovného pomeru v tomto časovom období. Zamestnanec má rovnaké právo na vyplatenie nevyčerpanej dovolenky z dôvodu skončenia pracovného pomeru aj počas skúšobnej doby, nakoľko tu nie je priestor na jej dočerpanie. 

Náhrada mzdy u zamestnanca, ktorý neodpracoval aspoň 21 dní sa bude počítať z pravdepodobného zárobku, teda zo mzdy, ktorú dosiahol na začiatku rozhodujúceho obdobia alebo ktorú by zrejme dosiahol a nie z priemerného hodinového zárobku. Pravdepodobný zárobok vypočítame ako podiel hrubej mzdy uvedenej v pracovnej zmluve a počet odpracovaných hodín resp. hodín, ktoré zamestnanec v danom mesiaci odpracuje.

Ak zamestnanec odpracoval viac ako 21 dní, priemerný hodinový zárobok vypočítame ako podiel hrubej mzdy a počet odpracovaných hodín v rozhodujúcom období, pričom toto obdobie je kalendárny štvrťrok, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Pokiaľ pracovný pomer vznikne počas rozhodujúceho obdobia a trvá viac ako 21 dní, priemerný hodinový zárobok budeme počítať od vzniku pracovného pomeru do skončenia daného kalendárneho štvrťroka.

Na záver je dôležité zdôrazniť, že aj keď nárok na dovolenku zamestnancovi vzniká v podstate bez ohľadu na počet odpracovaných dní, je nevyhnutné, aby zamestnanec o potrebe čerpania dovolenky zamestnávateľa informoval čo najskôr a vzájomne sa snažili na čerpaní dovolenky dohodnúť. Jednou z možností, ako sa vyhnúť čerpaniu dovolenky ihneď po nástupe, je oznámenie pred samotným nástupom do práce a prípadne samotný nástup do práce posunúť. Ak by ste mali ohľadom tejto témy akékoľvek ďalšie otázky neváhajte nás kontaktovať.