Novela Zákonníka práce účinná od 1.3.2021 zaviedla mnohé zmeny, ktorými sa Zákonník práce snaží prispôsobiť meniacej sa dobe a "moderným formám" výkonu práce. Jednou zo zmien bolo zavedenie nového práva pre zamestnancov - výber medzi tzv. gastrolístkom a finančným príspevkom na stravovanie. 

Pred zavedením novely však prebiehali rozsiahle diskusie vo vzťahu k tomuto finančnému príspevku a exekúcii. Tento článok poskytuje odpoveď na otázku, či finančný príspevok na stravovanie je alebo nie je chránený pred exekúciou.

Podľa Exekučného poriadku v prípade, ak poverený exekútor prikáže platiteľovi mzdy (t.j. zamestnávateľovi), aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného (t.j. zamestnanca) vykonával zo mzdy zamestnanca určené zrážky a nevyplácal mu zrazené sumy, zamestnávateľ je povinný takýto príkaz vykonať. Otázkou teda je, čo sa považuje za mzdu, či finančný príspevok na stravovanie patrí alebo nepatrí do mzdy a či sa teda môže stať predmetom exekúcie. 

Novela Zákonníka práce priniesla doplnenie definície mzdy tak, že za mzdu sa nepovažuje príspevok na stravovanie v zmysle § 152 ods. 3 a 8 Zákonníka práce. To znamená, že z toho pohľadu je odpoveď jasná.

Ak sa pozrieme na Exekučný poriadok, zrážky sa vykonávajú zo mzdy a z iných príjmov. Vykonávajú sa z čistej mzdy zamestnanca a do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítavajú sa však do nej sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

Nakoľko podľa zákona o cestových náhradách sa stravné považuje za náklad spojený s pracovným výkonom, vedeli by sme finančný príspevok na stravovanie pre jeho (zjavne rovnaký) účel asociovať aj so stravným poskytovaným počas pracovnej cesty, ktoré je tiež z exekúcie vylúčené.

Tak ako novela Zákonníka práce, aj samotný Exekučný poriadok celkom jasne smeruje k tomu, že finančný príspevok na stravovanie, ktorý je účelovo viazaný a nejde o peňažnú sumu, ktorú je možné použiť (tak ako mzdu) na akýkoľvek účel, nemôže byť predmetom exekúcie formou zrážok zo mzdy a iných príjmov.

Tento prístup sa javí ako správny, nakoľko ak by tento príspevok bolo možné postihnúť exekúciou, jeho účel by nebol naplnený a exekúciou by v konečnom dôsledku zamestnanec mohol prísť o príspevok na stravovanie od zamestnávateľa, ktorý mu priznáva Zákonník práce ako zamestnancovi.