Téma platforiem Uber či Deliveroo je v zahraničí aktuálna a živá aj napriek tomu, že na Slovensku je o nej málo počuť. Základom problematiky je otázka zaradenia vodičov uvedených platforiem do kolónky „zamestnanec“ alebo „živnostník“. Je nepochybné, že obe sú špecifické a nesú so sebou rad odlišných práv a povinností, a preto je zachovanie tej správnej kolónky pre tieto spoločnosti dôležité, niekedy až rozhodujúce.

Výrazným rozhodnutím sa stalo rozhodnutie Najvyššieho súdu vo Veľkej Británii (UK) z februára 2021, ktoré určilo, že vodiči alternatívnej taxislužby Uber majú nárok na benefity ako platené voľno a minimálna mzda. Pre Uber je to definitívna prehra v pretrvávajúcej kauze z roku 2016.

V rozhodnutí odznelo okrem iného aj to, že vodiči sú v pozícii „podriadenosti a závislosti“ a jedinou možnosťou ako si „zarobiť viac“ je pracovať dlhšie, no pritom neustále spĺňať výkonnostné parametre určené spoločnosťou Uber. Najvyšší súd okrem toho určil 5 základných pilierov, na ktorých založil svoje rozhodnutie, ako napríklad, že Uber má kontrolu nad tým, koľko si vodiči zarobia za odrobenú prácu, alebo, že Uber riadi výber vodičov, či budú po prihlásení do aplikácie prijímať alebo odmietať žiadosti o cestu cestujúcich.

K protikladnému rozhodnutiu došlo vo Francúzsku, kde Parížsky odvolací súd v rozhodnutí z apríla 2021 potvrdil, že dodávatelia spoločnosti Deliveroo (online donáška jedla) sú nezávislí dodávatelia a nie zamestnanci.

Súd prostredníctvom analýzy podmienok zmluvy, podmienok poskytovania služby a podobne, vylúčil akýkoľvek trvalý vzťah podriadenosti. Svoje rozhodnutie založil napríklad aj na tom, že dodávatelia sú slobodní v tom, či budú alebo nebudú poskytovať služby a že majú možnosť spolupracovať aj s inými platformami.

Čo si z toho zobrať? Je evidentné, že prístup jednotlivých krajín nie je jednotný a stále je veľká polemika o tom, aké a či vôbec sa týmto pracovníkom majú priznať práva, ktoré patria zamestnancom. Priznanie statusu zamestnanca predstavuje pre spoločnosť vlastniacu platformu nemalé finančné dôsledky, nakoľko tento status zakladá odvodovú a daňovú povinnosť spoločnosti, ktorá nepochybne a výrazne zvyšuje jej personálne náklady.

Na Slovensku rezonovala kauza Uber skôr z pohľadu konfliktu s taxislužbami a súdneho konania spred 3 rokov, v ktorom bolo rozhodnuté, že služba Uber musí dodržiavať rovnaké podmienky, aké sa vzťahujú na bežné taxislužby. Postaveniu vodičov alebo pracovníkov podobných platforiem z pohľadu ich statusu ako zamestnancov či živnostníkov sa však Slovensko zatiaľ nijako výraznejšie nevenovalo. Dá sa však predpokladať, že rozhodnutie Najvyššieho súdu UK bude mať následky pre celú takzvanú „GIG“ ekonomiku, ktorá je založená na krátkodobých alebo príležitostných dodávkach práce a služieb a že aj Slovensko bude pod tlakom zahraničia prinútené túto diskusiu otvoriť.