Ústavný súd uznesením zo dňa 13.7.2021 pozastavil účinnosť vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 226/2021 V.v. (v znení vyhlášky č. 227/2021 V. v.), ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky.

Táto vyhláška nariaďovala izoláciu osobám, ktoré od 9.7.2021 od 6:00 hod. vstúpili na naše územie. Výnimku tvorili plne zaočkované osoby (podľa definície vo vyhláške) a osoby od 12 do 18 rokov veku, ak sa na žiadnu osobu v spoločnej domácnosti nevzťahoval režim izolácie.

Jednou z výnimiek však boli aj osoby po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti COVID-19 s jednodávkovou alebo dvojdávkovou schémou, na ktoré sa podľa tejto vyhlášky prihliadalo taktiež ako na plne zaočkované.

A práve táto výnimka sa stala „tŕňom v oku“ poslancov, ktorí na Ústavný súd SR podali návrh na konanie o súlade vyhlášky s Ústavou SR. Jedným z argumentov poslancov bolo aj to, že podľa nich vyhláška nepriamo núti k očkovaniu pod hrozbou úplnej straty práva na slobodu pohybu a pobytu.

Ústavný súd naozaj pozastavil účinnosť vyhlášky, nie však z dôvodu, že by táto mala ľudí nútiť k očkovaniu, ale z dôvodu, že podľa súčasných poznatkov osoby, ktoré sú bezprostredne po aplikácii prvej dávky vakcíny, ešte nemajú dostatočne vytvorené protilátky na to, aby ich ochránili pred ochorením COVID-19, no zároveň vyhláška im umožňuje vrátiť sa na naše územie bez toho, aby museli byť podrobené izolácii. Táto skutočnosť podľa Ústavného súdu pôsobí kontroverzne, a to predovšetkým vo vzťahu k osobám, ktoré nie sú zaočkované a musia sa podrobiť karanténe.

Uznesením o pozastavení vyhlášky Ústavný súd zrušil rozlišovanie medzi zaočkovanými a nezaočkovanými ľuďmi vracajúcimi sa zo zahraničia vo vzťahu k ich povinnosti podrobiť sa po návrate karanténe. Aktuálne je už vydaná nová vyhláška, ktorá vytýkané rozlišovanie mení a ktorá má platiť od 19.7.2021. Jej osud je však v nadväznosti na uplynulé udalosti neistý a dá sa predpokladať ďalšie neisté legislatívne obdobie pre túto oblasť.

Zaujímavé sú však neutíchajúce debaty o potenciálnom povinnom očkovaní a snahy poukazovať na obmedzovanie ľudských práv a práva na slobodu pohybu a pobytu. Ústavný súd sa tentokrát detailnejšie zaoberal iba výnimkou pre osoby zaočkované prvou dávkou registrovanej vakcíny a nezaoberal sa ďalšími vytýkanými diskriminačnými aspektmi očkovania. Je však zrejmé, že to nebola posledná úloha Ústavného súdu a že otázky primeranosti „výhod“ poskytnutých zaočkovaným a obmedzení z toho vyplývajúcich nezaočkovaným budú predmetom aj ďalších konaní.