Aktuálna pandemická situácia donútila množstvo zamestnancov a zamestnávateľov uvažovať nad tým, akým spôsobom by mali zvládať krízové situácie v budúcnosti. Ako zaujímavý príklad sa dá uviesť Nemecko, kde je už v obehu inštitút tzv. budúcich kolektívnych zmlúv ("future collective agreements"). Čo tento inštitút vôbec znamená a mohol pri niečo priniesť aj pre nás? 

Podľa nemeckého práva tzv. budúce kolektívne zmluvy slúžia na zachovanie pracovísk a pracovných miest počas krízových situácií, akou je napríklad aj aktuálna pandémia COVID-19. V praxi to znamená, že za účinnosti a platnosti jednej kolektívnej zmluvy môže existovať aj ďalšia, nazvime ju „spiaca“ kolektívna zmluva, ktorej účinnosť a platnosť sa odvíja od existencie určitej krízovej situácie. 

Je však takéto niečo možné aj na Slovensku? 

Náš právny systém inštitút budúcej kolektívnej zmluvy nepozná. Kolektívna zmluva musí byť uzatvorená na dobu určitú a podľa ustálenej judikatúry slovenských súdov nie je možné dvojaké určenie jej trvania. U väčšiny zamestnávateľov zvyčajne existuje len jedna podniková kolektívna zmluva, prípadne ďalšia kolektívna zmluva upravujúca vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami výhradne v určitých odvetviach (kolektívna zmluva vyššieho stupňa).

Javí sa nám, že inštitút budúcej kolektívnej zmluvy zrejme má zmysel, a to najmä v krízových situáciách, kedy zamestnanci prichádzajú o prácu. Aktuálne však ďalšie typy kolektívnych zmlúv na Slovensku nepoznáme a uzatvorenie takej, ktorá nemá základ v právnych predpisoch a zamestnávateľom neukladá povinnosť sa o nej ani len zamýšľať, si nevieme predstaviť. 

Na druhej strane, problematika zachovania pracovných miest v krízových situáciách, akými sú napríklad pandémie, by sa dala obsiahnuť aj v „zákonom známych“ kolektívnych zmluvách. Tu by sa ale potom bolo treba tiež zamyslieť, či kolektívna zmluva môže zamestnávateľom (aj keď len v krízových situáciách) zobrať alebo obmedziť právo zrušiť pracovné miesta a urobiť reorganizácie. Lebo ako sa hovorí, „moje právo (sloboda) končí tam, kde začína právo (sloboda) iného“.