Od 4. mája 2022 je platný a účinný zákon, ktorý stanovuje podrobnosti v rozlišovaní, kedy je platformový pracovník braný ako zamestnanec a kedy ako freelancer. Luxembursko sa tak vydalo inou cestou ako doteraz väčšina krajín, v ktorých sa status pracovníkov zdieľanej ekonomiky riešil prostredníctvom rozhodnutí súdov (Veľká Británia, Holandsko, Taliansko) a pokúsilo sa urobiť v rámci zdieľanej ekonomiky poriadok.
Zákon určuje 8 kritérií (predpokladov) na určenie toho, že ide o poskytovanie služieb v rámci tzv. zdieľanej ekonomiky a rovnako vytvára vyvrátiteľnú domnienku existencie pracovnej zmluvy, pokiaľ je splnené aspoň jedno z predmetných kritérií. Prevádzkovateľ platformy môže túto domnienku vyvrátiť, ak preukáže, že nejde o pracovnoprávny vzťah.
Ak sú zároveň splnené spoň 3 z 8 podmienok, platí nevyvrátiteľná domnienka, že ide o pracovnoprávny vzťah. Pri zbežnom pohľade na podmienky a fungovanie zdieľanej ekonomiky je možné predpokladať, že skôr bude dochádzať k naplneniu aspoň troch podmienok, v dôsledku čoho bude vzťah medzi pracovníkom a poskytovateľom platformy hodnotený ako pracovnoprávny.
Viac detailov o podmienkach nájdete tu.

/Passle/5c868b8c989b6e15b44c2e3b/SearchServiceImages/2026-10-16-08-33-38-579-6ad1e162037d71844f78c3d5.jpg)
/Passle/5c868b8c989b6e15b44c2e3b/SearchServiceImages/2026-09-09-08-52-11-825-6aa11e3bc35f33cd3303c901.jpg)
