Od 4. mája 2022 je platný a účinný zákon, ktorý stanovuje podrobnosti v rozlišovaní, kedy je platformový pracovník braný ako zamestnanec a kedy ako freelancer. Luxembursko sa tak vydalo inou cestou ako doteraz väčšina krajín, v ktorých sa status pracovníkov zdieľanej ekonomiky riešil prostredníctvom rozhodnutí súdov (Veľká Británia, Holandsko, Taliansko) a pokúsilo sa urobiť v rámci zdieľanej ekonomiky poriadok. 

Zákon určuje 8 kritérií (predpokladov) na určenie toho, že ide o poskytovanie služieb v rámci tzv. zdieľanej ekonomiky a rovnako vytvára vyvrátiteľnú domnienku existencie pracovnej zmluvy, pokiaľ je splnené aspoň jedno z predmetných kritérií. Prevádzkovateľ platformy môže túto domnienku vyvrátiť, ak preukáže, že nejde o pracovnoprávny vzťah.

Ak sú zároveň splnené spoň 3 z 8 podmienok, platí nevyvrátiteľná domnienka, že ide o pracovnoprávny vzťah. Pri zbežnom pohľade na podmienky a fungovanie zdieľanej ekonomiky je možné predpokladať, že skôr bude dochádzať k naplneniu aspoň troch podmienok, v dôsledku čoho bude vzťah medzi pracovníkom a poskytovateľom platformy hodnotený ako pracovnoprávny. 

Viac detailov o podmienkach nájdete tu.