Každému prevádzkovateľovi online trhu v súvislosti s novým spotrebiteľským zákonom vzniknú voči spotrebiteľom nové oznamovacie povinnosti, ktoré bude potrebné pred samotným uzatvorením zmluvy so spotrebiteľom, prípadne pred tým, ako sa ponuka pre spotrebiteľa stane záväznou, splniť.

V prvom rade uvádzame, že v zmysle nového zákona sa za online trh budú považovať všetky platformy poskytujúce službu, vďaka ktorej môže spotrebiteľ prostredníctvom softvéru, webového sídla alebo aplikácie uzatvoriť zmluvu s konkrétnymi obchodníkmi prípadne inými spotrebiteľmi odlišnými od prevádzkovateľa danej platformy. Na to, aby bola platforma považovaná za online trh musí preto spĺňať dve podmienky, a to že (i) ide o predajné miesto a (ii) spĺňa podmienku sprostredkovateľskej služby. Hovoriť môžeme preto najmä o online bazároch a iných podobných platformách. Platformy ako sú napríklad vlastné e-shopy obchodníkov, ktoré podmienku sprostredkovateľskej služby nespĺňajú, sa za online trh nepovažujú.

Hlavným rozdielom oproti doterajšej úprave je najmä zaradenie nových informácií medzi podstatné informácie, ktoré je potrebné spotrebiteľom oznámiť za účelom vykonania informovaného rozhodnutia o obchodnej transakcii. V zmysle uvedeného budú prevádzkovatelia online trhu napríklad povinní informovať spotrebiteľa o hlavných parametroch určovania poradia ponúk vo výsledku vyhľadávania a význame takýchto parametrov. Čiastočné oslobodenie bude pozostávať v zachovaní obchodného tajomstva, kedy prevádzkovateľ online trhu a osoba, ktorá ponúka produkt na online trhu, nebude mať povinnosť oznámiť detailné fungovanie mechanizmu a jeho algoritmy. Úplné odmietnutie oznámenia akýchkoľvek takýchto informácií práve s odvolaním sa na know-how alebo obchodné tajomstvo však možné nebude, a prevádzkovatelia tak určité informácie budú povinní poskytnúť aj bez ohľadu na uvedené.

Po novom sa medzi podstatné informácie zaraďuje taktiež informácia o tom, či tretia strana, ktorá ponúka produkt či službu na online trhu, je obchodníkom alebo nie. Od prevádzkovateľov online trhov sa však neočakáva, že budú overovať právne postavenie dodávateľov tretích strán, ale mali by si vyžadovať, aby obchodník poskytol informácie o svojom postavení prevádzkovateľovi online trhu. Uvedené by malo byť uskutočňované prostredníctvom vyhlásenia, ktoré im takáto tretia strana poskytne. Ak tretia strana prevádzkovateľovi vyhlási, že obchodníkom nie je, prevádzkovatelia online trhu budú povinní oznámiť spotrebiteľovi, že sa na jeho zmluvný vzťah nebudú v prípade uzavretia zmluvy vzťahovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.