Inštitút doručovania je v Zákonníku práce zakotvený v § 38. Bez zachádzania do detailov platí, že písomnosti, ktoré sa týkajú vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy sa musia doručiť zamestnancovi do vlastných rúk:
- na pracovisku;
- v jeho byte (domácnosti);
- kdekoľvek bude zastihnutý;
ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku so službou „do vlastných rúk“.
Takýmito písomnosťami sú najmä pracovné zmluvy, ich dodatky, výpovede, okamžité skončenia a pod.
Existuje však aj výnimka z tohto pravidla v § 38a Zákonníka práce. Informácie, ktoré môžu byť poskytované nielen v listinnej podobe ale aj v elektronickej podobe sú napr. písomná informácia podľa § 47a Zákonníka práce alebo odpoveď na sťažnosť zamestnanca podľa § 13 ods. 7 Zákonníka práce.
Opomenutie dodržania povinnosti doručenia podľa § 38 Zákonníka práce však neznamená, že právny úkon je vždy neplatný. Zákonník práce explicitne nezakazuje elektronické doručovanie písomností, a ani neustanovuje, že takto doručená písomnosť nemá právne účinky.
Jediné dva prípady kedy Zákonník práce ukladá ako hmotnoprávnu podmienku platnosti úkonov dodržanie riadneho doručenia podľa § 38 sú prípady výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Podstatným nedostatkom právnej úpravy je nemožnosť doručiť elektronický dokument „do vlastných rúk“. Zákonodarca pri koncipovaní doručovania možnosť elektronického doručovania nezohľadňoval.
Odporúčame preto naďalej všetky dokumenty doručovať zamestnávateľovi v predpísanom režime § 38 Zákonníka práce - listinne do vlastných rúk. V opačnom prípade hrozí, že zamestnávateľ neunesie dôkazné bremeno spojené s preukazovaním splnenia zákonných povinností a účinky listiny nenastanú. Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Trenčíne, v odôvodnení rozhodnutia sp. zn. 17CoPr/1/2014 z 25. 3. 2014.
Účelom predpísanej formy doručovania je zabezpečenie preukaznosti okolností doručenia. Pokiaľ dôjde k porušeniu predpísanej formy doručenia, jej účel sa nenaplní a okolnosti doručenia sa stávajú menej preukazné. Za následok porušenia formy doručovania stanovenej v § 38 Zákonníka práce je potrebné považovať to, že dôsledky nedodržania tejto formy bude znášať odosielateľ, teda ten kto sa porušenia dopustil. Na ťarchu odosielateľa bude sťažené preukázanie okolností doručovania a pokiaľ bude chcieť na týchto okolnostiach zakladať svoje nároky, príde o výhodu, ktorú by mu dodržanie predpísanej formy doručenia poskytovalo. Neznamená to však, že okolnosti doručenia nebude môcť preukázať inak, bude to však jeho dôkazné bremeno. Ak odosielateľ nepreukáže ani len prevzatie písomnosti, nebude sa môcť v zásade dovolávať účinkov doručovanej písomnosti.
unknownx500
