Ak si myslíte, že presne 15-teho o tri mesiace neskôr tak ste na omyle.
Rozdiel medzi dobami a lehotami je najmä v začiatku a konci ich uplynutia. Plynutie doby sa začína tým dňom, ktorým bola dohodnutá – napríklad skúšobná doba. Na rozdiel od dôb, lehoty určené podľa dní začínajú plynúť dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.
Čo sa týka konca, ak pripadne posledný deň lehoty počítanej podľa dní na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Pri dobách sa tieto dni nezohľadňujú a koniec skúšobnej doby alebo pracovného pomeru na dobu určitú môže padnúť aj na víkend alebo sviatok.
V nedávnom Uznesení sp. zn. 6CdoPr/11/2023 zo dňa 15. augusta 2024 sa Najvyšší súd SR zaoberal práve otázkou rozdielov medzi lehotami a dobami a taktiež samotným počítaním dôb v pracovnoprávnych vzťahoch.
V prejednávanej veci išlo práve o spor v počítaní skúšobnej doby. Skúšobná doba dohodnutá na dva mesiace začala plynúť 10. septembra 2017. Najvyšší súd rozhodol, že dvojmesačná skúšobná doba uplynula 9. novembra 2017 a nie 10. novembra 2017.
Najvyšší súd vyslovil záver, že na počítanie dôb určených podľa týždňov, mesiacov či rokov teda nie je možné subsidiárne použiť počítanie času pri lehotách podľa § 122 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.
Ak chcete skončiť pracovný pomer v posledný deň skúšobnej doby, pamätajte, že táto končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím číselným označením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, od ktorého začala plynúť.
Doba určená na mesiace začína plynúť dňom, ktorým nastala skutočnosť rozhodujúca pre jej plynutie a spravidla sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím číselným označením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, od ktorého začala plynúť.