Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp.zn. 5Cdo/85/2019) sa v roku 2021 zaoberal prípadom neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny (§ 63 ods. 1 písm. e) ZP), ktoré malo spočívať v korupčnom správaní zamestnanca.

Podľa odôvodnenia výpovede mal zamestnanec od vodičov prijímať úplatky, za ktoré im mal prideľovať výhodnejšie (lepšie platené) pracovné cesty. Zamestnanec s uvedeným nesúhlasil, a preto sa obrátil na súd so žalobou o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Pre úspešnú obranu musel zamestnávateľ preukázať, že ku korupcii na pracovisku v skutočnosti došlo.

Okresný a aj Krajský súd sa zhodli na tom, že zamestnávateľ korupciu na pracovisku nepreukázal. Jedným z dôvodov bolo to, že zamestnávateľ sa o dôvodoch výpovede dozvedel sprostredkovane - na základe oznámení zástupcov vodičov autobusov, z čoho vyplýva, že sám nemal výpovedný dôvod bezpečne preukázaný. Mala tomu svedčiť aj štylizácia textu spornej výpovede, ktorá bola formulovaná v zmysle podozrenia zo spáchania korupcie žalobcom (...“mali spočívať v prijímaní plnenia“,...“uprednostňovanie malo spočívať v tom“...). Z obsahu výpovede teda podľa súdov nebolo zrejmé presvedčenie žalovaného o protiprávnom konaní žalobcu, tobôž nie objektívna skutočnosť, ktorá by jeho korupčné správanie osvedčovala.

Zamestnávateľ v dovolaní namietal, že korupciu preukázal dostatočne, keď jeden zo svedkov priznal poskytnutie úplatku 100,- eur  a ostatní svedkovia svedčili o tom, že počuli o poskytovaní úplatkov zo strany vodičov za pridelenie výhodnejších jázd. 

Zamestnanec držal argumentačnú líniu a tvrdil, že ku korupcii nedošlo. Svedecké výpovede spochybnil tým, že žiadny zo svedkov údajné korupčné správanie sa žalobcu nepotvrdil, svedkovia navrhnutí žalovaným účelovo uvádzali, že o takomto konaní počuli, na otázku od koho nevedeli odpovedať resp. si nepamätali. Naopak (...) svedkyňa uviedla, že bola prítomná rozhovoru, keď p. F. žiadal p. F., aby zabezpečil vodičov, ktorí budú svedčiť proti žalobcovi.

Zamestnávateľ bol názoru, že súdy od neho požadujú príliš prísne preukázanie korupcie. V rámci dovolania sa Najvyššieho súdu SR pýtal: či má zamestnávateľ povinnosť mať pred skončením pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny preukázané toto porušenie s takou mierou pravdepodobnosti, aká sa vyžaduje v trestnom konaní na preukázanie viny páchateľa, alebo či je miera dôkazného bremena v prípade zamestnávateľa v civilnom konaní nižšia.

Najvyšší súd SR na otázku okrem iného odpovedal takto: Súdy v základnom konaní (...) uzavreli, že vo firme žalovaného sa rozprávalo o tom, že žalobca prideľuje výhodné jazdy pre vodičov, ktorí mu poskytujú rôzne prezenty, z čoho nemožno objektívne uzavrieť, že sa žalobca takéhoto konania, ktorého následkom by bolo platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, aj dopustil. Nielen z charakteru sporu (spor s ochranou slabšej strany, teda zamestnanca) vyplýva, že nie je postačujúce pripustenie (čo aj s veľkou mierou pravdepodobnosti) skutkového záveru o korupčnom správaní zamestnanca (žalobcu) pri dávaní výpovede zamestnávateľom, potrebné je (s veľkou mierou pravdepodobnosti) takýto skutkový záver preukázať.

Záverom, skončenie pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny nie je jednoduchý proces. Vždy je potrebné skúmať konanie zamestnanca v tom ktorom prípade, porušenie mať riadne preukázané, a zároveň zohľadniť ďalšie rozhodujúce faktory (bližšie pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 Cdo 74/2008). 

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Cdo/85/2019 zo dňa 31.3.2021 nájdete tu.

Rozsudok najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 74/2008 zo dňa 29.9.2009 nájdete tu.