Závislou prácou sa rozumie práca, ktorá je vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa, osobne, v mene zamestnávateľa a podľa jeho pokynov, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a za odmenu, a to všetko vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti. K výkonu takejto práce môže dochádzať výlučne v pracovnom pomere prípadne inom pracovnoprávnom vzťahu, v súlade a za podmienok kladených Zákonníkom práce.

Čo však v prípade, ak práca napĺňa určité znaky závislej práce, avšak je vykonávaná na základe obchodnoprávnych zmlúv, ako je napríklad zmluva o poskytovaní služieb, zmluva o dielo alebo sú služby poskytované živnostníkom? 

Touto otázkou sa zaoberali súdy vo viacerých konaniach, napríklad Najvyšší súd SR v roku 2019, v konaní so sp. zn. 2 Sžo 70/2016 či Krajský súd v Trenčíne v konaní so sp. zn. 11S/123/2017.

V praxi sa najčastejšie stretávame so situáciami:

A: Spoločnosť namiesto pracovnej zmluvy uzatvorí s fyzickou osobou napr. zmluvu o dielo, na základe ktorej bude vykonávať určité práce za určitú odmenu. Tieto osoby však vo väčšine prípadov nevykonávajú práce samostatne, ale na základe pokynov spoločnosti. Ako vyplýva z predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu: „práca dotknutých osôb nemôže byť kvalifikovaná inak ako závislá práca. Princíp podriadenosti a nadriadenosti je evidentný už z charakteru vykonávanej práce. Dôkazom nesamostatnosti práce týchto osôb je aj to, že sami nemohli rozhodovať o jej priebehu a ocitli sa v hospodárskej závislosti, kedy nevykonávali prácu za účelom zisku, ale len v záujme zabezpečenia svojich životných potrieb“. Takáto situácia by bola preto vo väčšine prípadov posudzovaná ako zastretý pracovný pomer.

alebo

B: Spoločnosť „X“ uzatvorí dohodu alebo pracovnú zmluvu so zamestnancom a následne zmluvu o poskytovaní služieb so spoločnosťou „Y“. Zamestnanec spoločnosti „X“ však vykonáva práce resp. poskytuje služby pre spoločnosť „Y“. Ako sa vyjadril súd „je zrejmé, že zamestnanci spoločnosti „X“ vykonávali závislú prácu v priestoroch spoločnosti „Y“ s pracovnými nástrojmi a zaradeniami tejto spoločnosti, zamestnancom zadával pracovné pokyny, organizoval, riadil a kontroloval ich prácu zamestnanec spoločnosti „Y“ pričom výkon závislej práce zamestnancov spoločnosti „X“ v priestoroch uvedenej právnickej osoby sa uskutočňoval na základe zmluvy o dielo, predmetom ktorej je dodávka služieb žalobcu na základe požiadaviek spoločnosti „Y“. V tomto prípade môžeme preto najčastejšie hovoriť o zastretom dočasnom pridelení zamestnanca.

Aký je teda výsledok a na čo si dať pozor?

  • každá zmluva sa vždy posudzuje podľa jej obsahu a nie formy/názvu;
  • pri posudzovaní toho či ide o výkon závislej práce (príp. splnenia podmienok pre dočasné pridelenie) alebo nie, sa jednotlivým znakom môže dať rôzna váha avšak za hlavný znak sa považuje nadriadenosť a podriadenosť. Dôležité je preto to, kto takejto osobe bude zadávať pracovné úlohy, riadiť, organizovať či kontrolovať jej prácu;
  • v prípade, že v zmluve absentuje dojednanie určitých podmienok avšak ostatné znaky závislej práce či dočasného pridelenia podľa Zákonníka práce sú naplnené, takéto nedojednanie sa posudzuje ako obchádzanie a porušovanie zákona.