Takmer každý zamestnávateľ má v dnešnej dobe záujem na tom, aby si ochránil svoje know-how či obchodné tajomstvo a zabránil konkurenčnému konaniu svojich zamestnancov. A to predovšetkým vtedy, ak ide o zamestnancov z radu manažérov či vedúcich pracovníkov, ktorí sa s takýmito informáciami alebo znalosťami dostávajú do kontaktu najčastejšie a ktorí by svojim konkurenčným konaním mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu.

Ako však zabrániť situácii, aby zamestnanec či už po skončení pracovného pomeru alebo počas jeho trvania nepracoval pre konkurenčnú spoločnosť? Do úvahy prichádza práve zákaz konkurencie a konkurenčné doložky.

Počas trvania pracovného pomeru je situácia v tomto ohľade jednoduchšia. Vo všeobecnosti totiž platí, že zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Pripomíname však, že plánovanou novelou Zákonníka práce nebude možné zamestnancovi zakazovať výkon inej zárobkovej činnosti mimo zamestnávateľom určeného pracovného času. 

V prípade, že zamestnanec súhlas zamestnávateľa nezíska alebo o súhlas ani nepožiada a zamestnanec konkurenčnú činnosť aj napriek tomu vykonáva, pôjde o porušenie pracovnej disciplíny so všetkými dôsledkami, ktoré z uvedeného môžu vyplynúť.

Do úvahy však treba zobrať to, že úprava v zákonníku práce má zabrániť zamestnancovi v konkurenčnej zárobkovej činnosti v tom istom odbore ako je predmet podnikania zamestnávateľa v tom zmysle, aby takáto činnosť nebola vykonávaná zamestnancami danej spoločnosti a zabránilo sa tým škodám v podobe eventuálne zníženého zisku spoločnosti, ku ktorým by mohlo dochádzať. Nie každé konanie preto možno považovať za porušenie zákazu konkurencie zo strany zamestnanca.

Ako príklad môžeme uviesť rozhodnutie, v ktorom zamestnanec získal oprávnenie na výkon konkurenčnej činnosti. Túto činnosť však zamestnanec nevykonával a čo je najdôležitejšie, nemal z nej žiadny príjem. Ako uviedol Krajský súd v Prešove, sp. zn. 10CoPr/7/2019: „Samotné vytvorenie podmienok pre podnikateľskú činnosť v podobe získania živnostenského oprávnenia a zápisu do živnostenského registra nemôže z hľadiska svojej materiálnej závažnosti znamenať závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pre naplnenie tohto materiálneho znaku sa žiada, aby skutočne táto podnikateľská činnosť bola vykonávaná a znamenala konkurenciu vo vzťahu k činnosti, ktorá je predmetom podnikania žalovaného ako obchodnej spoločnosti.“

Hoci je obmedzenie výkonu konkurenčnej činnosti počas trvania pracovného pomeru jednoduchšie, je potrebné aj v tomto prípade dávať pozor na to, aby na uplatnenie prípadných sankcií voči zamestnancovi boli skutočne a súčasne naplnené všetky zákonom stanovené znaky. 

A to teda, že:

• (i) zamestnanec je v pracovnom pomere (t.j. nejde napr. o tzv. „dohodára“), 
• (ii) zamestnanec vykonáva inú zárobkovú činnosť (a teda ide o činnosť, s ktorou je obvykle spojené poskytovanie odmeny) a 
• (iii) táto činnosť má konkurenčný charakter k predmetu činnosti zamestnávateľa. 

Pokiaľ nie je naplnený čo i len jeden z uvedených znakov a zamestnávateľ aj napriek tomu uplatní voči zamestnancovi príslušné sankcie, akou je napríklad výpoveď z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, s najväčšou pravdepodobnosťou súd vyhlási takéto skončenie pracovného pomeru za neplatné.

O tom, ako funguje zákaz konkurencie po skončení pracovného pomeru, ako platne dojednať konkurenčnú doložku a aké podmienky musia byť splnené rozoberieme v jednom z nasledujúcich článkov.