Predstavte si situáciu, že dáte zamestnancovi, s ktorým chcete skončiť pracovný pomer výpoveď, avšak ten ide v nasledujúce dni k lekárovi, ktorý ho uzná za dočasne práceneschopného – avšak spätne. Teda odo dňa, kedy mu bola z vašej strany doručená výpoveď. Na jednej strane tu zrazu vyvstáva skutočnosť, že (i) lekár môže uznať zamestnanca za dočasne práceneschopného spätne až tri kalendárne dni a na druhej strane skutočnosť, že (ii) Zákonník práce veľmi striktne stanovuje, že zamestnanec, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného, je v ochrannej dobe, a pracovný pomer s ním výpoveďou ukončiť platne nemožno.
V praxi preto vzniká otázka, či spätné uznanie zamestnanca za dočasne práceneschopného bude mať vplyv na prípadnú platnosť výpovede, a ako vlastne takúto situáciu posudzovať.
Otázky na tieto odpovede celkom jednoznačne posúdil Najvyšší súd Českej republiky v konaní so sp. zn. 21 Cdo/1954/2000, ktorý jasne uviedol, že z hľadiska zákazu výpovede je rozhodujúci deň, kedy bolo rozhodnuté o tom, že zamestnanec je dočasne práceneschopný vykonávať prácu pre chorobu alebo úraz, pričom z tohto hľadiska nie je relevantná skutočnosť, že lekár dodatočne, so spätnou účinnosťou uzná zamestnanca za práceneschopného skorším dňom, ktorý sa zhoduje s dňom doručenia výpovede, až v dobe po doručení výpovede.
Ako vyplýva z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, ochranná doba začína plynúť dňom, kedy lekár rozhodne, že zamestnanec nie je schopný pracovať. Samotná okolnosť, že lekár využije svoje oprávnenie a uzná zamestnanca práceneschopným spätne, nemá na následnú platnosť výpovede žiadny vplyv.
Ako však uvedenú situáciu posudzujú slovenské súdy? Veľmi obdobne. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd v konaní so sp. zn. 10Co/429/2015 zastáva napríklad názor, že „...žalobca zneužil právny inštitút ochrannej doby zamestnanca v zmysle Zákonníka práce, nakoľko nesúhlasil so skončením jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré mu bolo doručené na pracovisku dňa 26.10.2010, a preto nasledujúci deň navštívil lekára za účelom jeho uznania dočasne práceneschopným odo dňa 26.10.2010, aby mal legitímny dôvod na podanie žaloby o určenie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru.”
Ak by súd prihliadol na spätný dátum a uznal ho za začiatok práceneschopnosti žalobcu, založil by akýsi precedens, resp. návod na zneužitie ochrannej doby zamestnanca s cieľom domôcť sa neplatnosti každého pracovného pomeru, s ktorým skončením zamestnanec nesúhlasí.