Inštitút skúšobnej doby slúži ako nástroj pre vzájomné „odskúšanie“ zamestnávateľa a zamestnanca, ako možnosť overiť si schopnosti a pracovný výkon zamestnanca, ako aj pracovné podmienky zamestnávateľa.

Ako postupovať v prípade, že strany podpíšu pracovnú zmluvu a opomenú sa dohodnúť na skúšobnej dobe? 

Odpoveďou na túto otázku je podpísanie dodatku k pracovnej zmluve pred vznikom pracovného pomeru. Začiatok skúšobnej doby však musí byť vždy totožný so vznikom pracovného pomeru, teda najneskôr v deň, ktorý je v pracovnej zmluve dojednaný ako deň nástupu do práce.

V praxi to znamená, že ak pracovná zmluva bola uzatvorená jeden mesiac spätne a skúšobná doba nebola dohodnutá, zamestnávateľ so zamestnancom môžu uzatvoriť najneskôr v deň nástupu do práce dodatok k pracovnej zmluve, ktorým si dohodnú skúšobnú dobu. Neskôr ako prvý deň vzniku pracovného pomeru dohodnutie skúšobnej doby nie je možné, bez ohľadu na to, že by to bola vôľa a záujem oboch zmluvných strán. Dohodnutie skúšobnej doby čo i len v deň nasledujúci po dni vzniku pracovného pomeru je neplatné.

Podmienkou je, že skúšobná doba musí byť dohodnutá výlučne v obsahu pracovnej zmluvy. Dohodnutie skúšobnej doby v inej zmluve alebo inej dohode so zamestnancom spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, teda skúšobná doba by nebola vôbec dohodnutá. Písomný dodatok však tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy, a teda táto zákonná podmienka by bola naplnená.

V prípade, ak by aj pracovný pomer vznikol na základe ústnej pracovnej zmluvy a strany by si vznik pracovného pomeru následne len potvrdili písomným vyhotovením pracovnej zmluvy neskôr než prvý deň vzniku pracovného pomeru, nepôjde o platné dojednanie skúšobnej doby.