Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) v roku 2021 (sp.zn. 6Cdo/120/2019) uznesením rozhodol, že prokurista nemôže dať zamestnancovi platne výpoveď z pracovného pomeru. V odôvodnení NS SR konkrétne uvádza:

„Dovolací súd konštatuje, že účelom prokúry je ustanovenie zástupcu spoločnosti spôsobilého zaväzovať spoločnosť navonok vo všetkých veciach prevádzky podniku. V prokúre nie je zahrnuté oprávnenie scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže je toto oprávnenie výslovne v udelení prokúry uvedené (§ 14 ods. 2 Obchodného zákonníka). Prokurista však nie je štatutárnym orgánom spoločnosti. Vzhľadom na povahu tohto špecifického druhu zastúpenia podnikateľa navonok, prokúra nezahŕňa ani žiadnu z činností, ktorú robí štatutárny orgán smerom dovnútra spoločnosti. Jeho oprávnenie na výpoveď z pracovného pomeru zamestnancovi z ustanovenia § 14 Obchodného zákonníka vyvodiť nemožno. Uvedenú otázku (pozn. možnosť dať výpoveď zamestnancovi) nižšie súdy posúdili teda nesprávne.“

Ide o rozhodnutie NS SR, preto ho pri ukončovaní pracovných pomerov treba zobrať na vedomie. Pri tomto trende je však na zamyslenie, či udelenie prokúry má vôbec podnikateľský zmysel. Prokúrou sa totiž rozumie splnomocnenie fyzickej osoby na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Rozhodnutie pritom smeruje k tomu, že riadenie ľudských zdrojov (ako jednej zo štyroch najzákladnejších zložiek podniku) do rozsahu prevádzky podniku nepatrí.

Celé rozhodnutie nájdete aj tu.