V zahraničí je inštitút pozitívnej diskriminácie pomerne rozšírený. V našom prostredí  je tomu naopak. Prečo? Možno pre nedostatočné povedomie, slabú informovanosť, či s tým spojenú vysokú administratívnu a ekonomickú záťaž.

Pojem pozitívna diskriminácia je vo svojej podstate zvýhodňovanie dlhodobo znevýhodňovanej skupiny osôb. Týmito skupinami sú spravidla ženy, marginalizované komunity, národnostné menšiny a etnické skupiny, ale aj zdravotne znevýhodnené osoby.

Účelom pozitívnej diskriminácie je zabezpečenie rovnosti a cieľom je dorovnanie príležitostí. To je možné prostredníctvom dočasných vyrovnávacích opatrení  upravených v Antidiskriminačnom zákone. Tieto môžu byť zavedené v oblastiach zamestnania, vzdelávania, kultúry, zdravotnej starostlivosti a služieb.

Pre ich zavedenie do praxe musí zamestnávateľ splniť naraz niekoľko podmienok:

• preukázať existenciu stavu nerovnosti,
• stanoviť konkrétny cieľ,
• prijímané opatrenia musia byť primerané v súvislosti so stanoveným cieľom a taktiež nevyhnutné alebo ako posledný prostriedok nápravy.

Ďalej má zamestnávateľ, ktorý prijal dočasné vyrovnávacie opatrenia, zákonom uloženú povinnosť monitorovať priebeh implementácie, vyhodnocovať výsledky, opatrenia zverejniť a podávať o nich hodnotiace správy Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva.

V praxi by napríklad zamestnávateľ prostredníctvom dočasných vyrovnávacích opatrení zvýhodniť uchádzača na pohovore pred rovnako kvalifikovaným uchádzačom, organizovať prípravné, kvalifikačné kurzy či školenia, poskytnutie možnosti flexibilného pracovného času a práce z domu ženám a mužom starajúcim sa o deti.

V každom prípade je potrebné dôkladne zvážiť a vyhodnotiť zavedenie dočasných vyrovnávacích opatrení nakoľko v konečnom dôsledku aj nesprávne implementované dočasné vyrovnávacie opatrenia alebo nenaplnenie a nedodržanie zákonných podmienok bude vyhodnotené ako nezákonná diskriminácia.