V sektore stavebníctva dôjde od 1.8.2024 k zmenám v odmeňovaní zamestnancov. Zjednodušene, ak zamestnancovi mzdu nevyplatí jeho zamestnávateľ (subdodávateľ), tak táto povinnosť sčasti prejde na dodávateľa, s ktorým je subdodávateľ v priamom zmluvnom vzťahu. Táto téza samozrejme platí až potom, keď sú splnené komplexné podmienky stanovené Zákonníkom práce. Pre úplnosť na úvod dopĺňame, že Zákonník práce sa novelizuje preto, aby sa zosúladil s predpismi EÚ. Novela bola schválená v NR SR 18.6.2024 a ešte ju čaká podpis prezidentom.

Aké sú teda hlavné podmienky prenesenia zodpovednosti za vyplatenie mzdy na dodávateľa?

Sektor: Musí ísť o stavebné práce týkajúce sa výstavby, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov, i) najmä hĺbenie (výkopy), ii) zemné práce (premiestňovanie zeminy), iii) vlastné stavebné práce, iv) montáž a demontáž prefabrikovaných dielcov, v) interiérové alebo inštalačné práce, vi) úpravy, vii) renovačné práce, viii) opravy, ix) rozoberanie (demontáž), x) demolačné práce, xi) údržba, xii) maliarske a čistiace práce v rámci údržby, a xiii) rekonštrukcie („Sektor“).

Zmluvný vzťah: Dodávateľ poskytujúci služby na území SR a subdodávateľ majú uzatvorenú zmluvu, ktorej obsahom je výkon prác v Sektore vyššie a zamestnanec vykonáva tieto práce („Zmluvný vzťah“). Novela Zákonníka práce platí len na právne vzťahy medzi dodávateľom a subdodávateľom, ktoré vzniknú 1.8.2024 a neskôr.

Prechod zodpovednosti: Zamestnávateľ, ktorý je priamym subdodávateľom dodávateľa na základe Zmluvného vzťahu zamestnancovi nevyplatí splatnú mzdu za výkon práce v Sektore vyššie a zamestnanec písomne požiada dodávateľa o vyplatenie mzdy v lehote 6 mesiacov odo dňa splatnosti mzdy.

Odopretie zodpovednosti dodávateľom: Ak dodávateľ ku dňu prijatia žiadosti zamestnanca nesplnil svoj splatný peňažný záväzok zo Zmluvného vzťahu vyššie voči subdodávateľovi, tak dodávateľ nemôže odmietnuť vyplatiť mzdu zamestnancovi. Toto platí bez výnimky. V ostatných prípadoch dodávateľ môže odmietnuť vyplatiť mzdu, ak nemohol ani pri náležitej starostlivosti predvídať, že subdodávateľ nebude svojim zamestnancom vyplácať mzdu. Na posúdenie toho či dodávateľ ne/mohol takúto situáciu predvídať sa má nazerať komplexne. Zákonník práce uvádza niekoľko vodítok (7), z ktorých sa môže vychádzať (napr. subdodávateľovi nebola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, dva roky pred uzatvorením Zmluvného vzťahu). Dôvodová správa dopĺňa, že každé „vodítko“ treba posudzovať podľa rozsahu a závažnosti porušenia, t.j. iné je byť nelegálny zamestnávateľ pre pár dňové oneskorenie prihlásenia zamestnanca do Sociálnej poisťovne a iné je byť nelegálny zamestnávateľ, ktorý dlhodobo načierno zamestnáva skupinu ľudí.

Výška mzdy: Dodávatelia nebudú povinní uhrádzať 100 % nevyplatenej mzdy. Zo zákona majú povinnosť nahradiť minimálnu (hodinovú) mzdu platnú v čase výkonu práce, za každú takto odpracovanú hodinu. Najviac v sume rozdielu medzi takouto minimálnou mzdou a tým, čo už zaplatil subdodávateľ. Zjednodušene, ak by subdodávateľ zamestnancovi už zaplatil 100 EUR, tak o túto časť by sa znížila povinnosť dodávateľa.

Splatnosť: Dodávateľ má povinnosť vyplatiť mzdu do 30 dní odo dňa uplatnenia práva zamestnancom. Mzda sa vypláca po odpočítaní zrážok, ktoré by vykonal subdodávateľ, ak by mzdu poskytol. Ďalší detail zrážok už závisí od súčinnosti všetkých strán.

Regres voči subdodávateľovi: Je možný.

Novela Zákonníka práce rozoberá vec o niečo širšie a upravuje aj ďalšie povinnosti strán (napr. náležitosti žiadosti zamestnanca, povinnosť súčinnosti, zrážky zo mzdy, informačné povinnosti dodávateľa). V prípade, že vo Vašej spoločnosti budete predmetnú otázku riešiť, pokojne sa na nás obráťte, prípadne svoje závery konfrontujte s úplným znením nového § 130a Zákonníka práce, ktorý nájdete tu.