Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo februári 2024 posudzoval spor zamestnávateľa  proti Inšpektorátu práce Košice, ktorý sa týkal zaradenia/vyradenia zamestnávateľa zo zoznamu („black-listu“) nelegálnych zamestnávateľov.

Čo sa stalo?

• inšpektor práce v protokole o výsledku inšpekcie zo dňa 7.4.2017 vyslovil, že zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď nemal uzatvorené pracovné zmluvy s dvoma zamestnancami, ktorí v čase kontroly na jeho pracovisku vykonávali prácu;
• Národný inšpektorát práce dňa 21.5.2019 zastavil správne konanie vo veci uloženia pokuty voči zamestnávateľovi z dôvodu, že uplynula dvojročná lehota na uloženie sankcie podľa zákona o inšpekcii práce (§ 19 ods. 4);
• zamestnávateľ následne požiadal Inšpektorát práce o výmaz z black-listu [pozn. autora: bez právoplatného rozhodnutia o pokute tu nemal byť nikdy zapísaný]. Tento žiadosť postúpil na Národný inšpektorát práce, ktorý žiadosti 27.6.2019 nevyhovel. Zo zoznamu ho vymazal až následne, a to počas súdneho konania o správnej žalobe;
• dňa 9.1.2020 zamestnávateľ požiadal Inšpektorát práce Košice o potvrdenie, že v posledných piatich rokoch neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania;
• dňa 10.1.2020 Inšpektorát práce Košice zamestnávateľovi oznámil, že takéto potvrdenie mu nie je možné vydať, nakoľko u neho porušenie zákazu nelegálneho zamestnávanie zistené bolo [pozn. autora: na základe protokolu].

Čo ostalo sporné?

Spornou ostala otázka, či samotný protokol o výsledku inšpekcie práce bez právoplatného rozhodnutia o pokute stačí na to, aby bol zamestnávateľ považovaný za nelegálneho zamestnávateľa alebo nie. 

Inšpektorát tvrdil najmä, že:

• právnou skutočnosťou pre zápis do zoznamu je samotné zistenie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania;
• ak nedôjde k právoplatnému rozhodnutiu o uložení pokuty (napríklad uplynutie lehoty na uloženie pokuty) neznamená to, že by nebol platný samotný protokol o výsledku inšpekcie práce, ktorým bolo zistené nelegálne zamestnávanie.

Zamestnávateľ tvrdil najmä, že:

• že protokol je dôkazným prostriedkom slúžiacim ako podklad pre začatie správneho konania o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania;
• až po tom, čo je v tomto správnom konaní účastníkovi preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a uloží sa mu pokuta, dôjde k jeho zápisu do zoznamu.

Ako vec posúdil Najvyšší správy súd Slovenskej republiky?

Jednoznačne v prospech zamestnávateľa. Má zmysel si prečítať celé rozhodnutie, no záver súdu sa dá zhmotniť v nasledovných dvoch častiach odôvodnenia:

• „Samotné skutkové zistenia uvedené v protokole (...) sú len jedným zo zistených podkladov pre možné uznanie viny kontrolovaného subjektu, ktoré v rámci nastávajúceho správneho konania o posúdení jeho administratívno-právnej zodpovednosti môžu byť inými dôkazmi modifikované alebo úplne vyvrátené. Skutok uvedený v protokole nie je ustálený a nemožno ho stotožňovať so skutkovou vetou právoplatného rozhodnutia o uznaní viny za správny delikt.“;
• „Vyslovený právny názor kasačného súdu podporuje aj dikcia § 6 ods. 1 písm. s) zákona o inšpekcii práce, ktorý ako podmienku zápisu do zoznamu osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, uvádza aj dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Z uvedeného vyplýva, že termín „porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania“, je samotným zákonodarcom chápaný ako porušenie fixované právoplatným rozhodnutím o uložení pokuty za jeho spáchanie.“

Poznámka na záver

Zaradenie zamestnávateľa na black-list nelegálnych zamestnávateľov má rozsiahle negatívne dopady. Takýto zamestnávateľ nemôže napríklad žiadať o štátnu pomoc, väčšinu dotácií, nemôže sa zúčastňovať verejných obstarávaní či zamestnávať štátnych príslušníkov tretích krajín. V praxi je preto až desivé, že zamestnávateľ bol v neistote o jeho statuse od roku 2019/2017.

Veríme, že vďaka rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré je dostupné tu, budú obdobné konania v budúcnosti ukončené výrazne rýchlejšie. Rozhodnutie sa podľa nášho názoru dá aplikovať aj v iných konaniach, v ktorých sa príslušné inšpektoráty budú pokúšať vyvodzovať sankcie či zodpovednosť len z protokolu bez riadneho a právoplatného rozhodnutia o pokute.