Súdny dvor Európskej únie v spojených konaniach C‑762/18 a C‑37/19 dňa 25.6.2020 rozhodol, že vnútroštátne ustanovenia/rozhodovacia prax súdov, ktoré zamestnancom nepriznávajú nárok na dovolenku nahromadenú počas konania o neplatnom skončení pracovného pomeru, sú neplatné.
Úplné znenie rozhodnutia nájdete na tomto linku.
"Článok 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej pracovník, ktorý dostal protiprávnu výpoveď a následne opätovne nastúpil do zamestnania v súlade s vnútroštátnym právom v nadväznosti na zrušenie jeho výpovede súdnym rozhodnutím, nemá nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok za obdobie odo dňa prepustenia do dňa jeho opätovného nastúpenia do zamestnania z dôvodu, že tento pracovník počas tohto obdobia pre zamestnávateľa skutočne nepracoval."
