Zákonník práce v § 152 ods. 9 umožňuje zamestnávateľom, aby po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšírili okruh fyzických osôb, ktorým budú zabezpečovať stravovanie a ktorým budú prispievať na stravovanie.

Kto však môže byť takouto osobou? A môže zamestnávateľ rozšíriť okruh osôb v prípade, ak u neho nepôsobia zástupcovia zamestnancov?

Samotný okruh takýchto osôb nie je Zákonníkom práce obmedzený a v zásade nijakým spôsobom limitovaný. Napriek uvedenému sa však v právnej praxi možno stretnúť so závermi,  že v konečnom dôsledku by malo ísť o osoby, ktoré majú, prípadne mali nejaký vzťah k zamestnávateľovi. Najčastejšie možno tento inštitút preto uplatniť na osoby vykonávajúce prácu na jednu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, konateľov/spoločníkov danej spoločnosti či bývalých zamestnancov. Ako už bolo uvedené vyššie, o akékoľvek tretie osoby by sa tento okruh rozširovať nemal.

V tomto ohľade je však potrebné myslieť na to, že takýmto osobám nemožno prispievať na stravovanie zo sociálneho fondu. Príspevok zo sociálneho fondu je možné poskytovať výlučne len zamestnancom v pracovnom pomere, t.j. len osobám, ktoré vykonávajú prácu výlučne na základe pracovnej zmluvy.

Čo však v prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov? Napriek tomu, že vyššie uvedené ustanovenie vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ môže okruh osôb rozšíriť aj v prípade, ak u neho zástupcovia zamestnancov nepôsobia. Zamestnávateľ v tomto prípade postupuje samostatne s tým, že bližšie podmienky môže stanoviť napríklad vo vnútornom predpise.