Zákonník práce obmedzuje zárobkovú činnosť zamestnanca, ktorá má konkurenčný charakter vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa. Spravidla to znamená, že ak chce zamestnanec popri pracovnom pomere uskutočňovať takúto konkurenčnú činnosť, či už v rámci iného pracovnoprávneho vzťahu alebo ako podnikateľ, potrebuje na ňu predchádzajúci písomný súhlas zamestnávateľa.

Predmet činnosti zamestnávateľa, ako pojem, zákonník práce nepozná. Nejednému by ako prvé napadlo, že ide o činnosti zamestnávateľa zapísané v obchodnom registri (OR). Takáto úvaha však nie je úplne správna, pretože nie každý zamestnávateľ je v tomto registri zapísaný, pričom zákonná úprava sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov.

Odborná literatúra a rozhodovacia činnosť súdov sú pomerne jednotné v tom, že predmet činnosti zamestnávateľa v zmysle zákonníka práce je potrebné vykladať v širšom význame, a nevzťahovať ho len na činnosti podnikateľa zapísané v OR. 

Najvyšší súd SR v jednom zo svojich novších rozhodnutí (zo dňa 15.8.2023, sp. zn. 1Cdo/241/2021) konštatoval, že okrem predmetu činnosti zamestnávateľa zapísaného v OR je potrebné inú zárobkovú činnosť zamestnanca posudzovať aj s ohľadom na činnosti zamestnávateľa vyplývajúce, napríklad, zo zriaďovacej listiny, štatútu, živnostenského registra či kompetenčných zákonov. V danom súdnom spore sa takto posudzovala zhodnosť inej (konkurenčnej) zárobkovej činnosti zamestnanca s činnosťou, ktorú zamestnávateľ (banka) vykonával na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska, pričom táto činnosť nebola zapísaná v OR.

Zamestnanec, ktorý má záujem popri práci vykonávať aj inú zárobkovú činnosť, by mal teda dôsledne posúdiť, či nejde o konkurenčnú činnosť vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi a nespoliehať sa len na informácie vyplývajúce z OR. Ak áno, musí na takú činnosť vopred získať písomný súhlas zamestnávateľa, inak poruší zákonník práce a zodpovedá za prípadnú škodu, ktorá by tým zamestnávateľovi vznikla.