Podľa jedného z najnovších rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) z 9. januára 2025 (C-394/23) nemožno od zákazníkov vyžadovať, aby pri online nákupe povinne zaškrtli možnosť oslovenia „pán“ alebo „pani“ pre účely ďalšej komunikácie, pokiaľ sa prevádzkovateľ nechce dostať do rozporu so zásadami ochrany osobných údajov podľa GDPR.

SDEÚ predmetným rozsudkom odpovedal na predbežnú otázku francúzskeho súdu položenú v rámci sporu medzi organizáciou Mousse a spoločnosťou SNCF Connect, ktorá zjednodušene spočívala v posúdení, či je spracúvanie údajov týkajúcich sa oslovenia zákazníkov za účelom personalizácie obchodnej komunikácie nevyhnutné na účely plnenia zmluvy alebo oprávnených záujmov.

SNCF Connect totiž pri predaji lístkov na vlak prostredníctvom internetu vyžadovala od svojich zákazníkov zaškrtnúť, akým z dvoch uvedených spôsobov si želajú byť oslovení v rámci ich komunikácie. Právnym základom spracúvania týchto údajov bola podľa SNCF Connect nevyhnutnosť na plnenie zmluvy o poskytnutí služieb prepravy, ako aj na účely jej oprávnených záujmov – marketingový účel. Naopak, organizácia Mousse rozporovala nevyhnutnosť spracúvania takýchto údajov pri online nákupe, pričom v uložení povinnosti zákazníkom uviesť takýto údaj videla porušenie zásady zákonnosti a zásady minimalizácie údajov, ako aj potenciálne porušenie práva cestovať, práva na rešpektovanie súkromného života a slobodu voľne vymedziť svoje rodové vyjadrenie.

Nevyhnutnosť spracúvania údajov pod drobnohľadom

SDEÚ vo svojom rozhodnutí zdôraznil základný princíp GDPR – zásadu minimalizácie údajov. Podľa článku 5 ods. 1 písm. c) GDPR je prevádzkovateľ povinný obmedziť spracúvanie osobných údajov len na tie, ktoré sú primerané, relevantné a obmedzené na rozsah nevyhnutný pre účely konkrétneho spracúvania. 

Informácia, či si zákazník v rámci komunikácie s predajcom želá byť oslovený ako „pán“ alebo „pani“, však nie je podstatná pre uzavretie a ani plnenie zmluvy. Oslovenie síce môže mať kultúrny alebo spoločenský význam, avšak na účely predaja cestovného lístka ho nemožno považovať za nevyhnutné.

Spracúvanie údajov týkajúcich sa oslovenia zákazníka nie je podľa SDEÚ nevyhnutné ani na účely oprávnených záujmov, pokiaľ:

• zákazníci nie sú pri získavaní týchto údajov oboznámení so sledovaným oprávneným záujmom, alebo
• spracúvanie nie je striktne nevyhnutné na dosiahnutie oprávneného záujmu, alebo
• základné práva a slobody zákazníkov prevažujú oprávnenému záujmu (napr. z dôvodu rizika diskriminácie).

Ponaučenie

Rozsudok síce môže vzbudzovať kontroverzné reakcie, keďže oslovenie „pán“ či „pani“ je v mnohých krajinách bežnou súčasťou zákazníckej komunikácie. Na druhú stranu, pre prevádzkovateľov osobných údajov je tento rozsudok dôraznou pripomienkou toho, že zhromažďovať osobné údaje, ktoré nie sú nevyhnutné, je neprípustné. Každý prevádzkovateľ by mal preto preverovať svoje procesy a nespracúvať osobné údaje, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie konkrétneho cieľa.