Hoci to nie je na Slovensku bežná prax, zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu pri založení pracovného pomeru dohodnúť, že pracovná zmluva sa bude riadiť právnym poriadkom iného štátu. Takáto voľba rozhodného práva spravidla prichádza do úvahy, keď zamestnanec uzatvára pracovný pomer so zahraničným zamestnávateľom. Nie je však vylúčené ani to, aby si slovenský zamestnávateľ so slovenským zamestnancom dohodli cudzie rozhodné právo.

Možnosť voľby rozhodného práva v pracovnoprávnych vzťahoch nie je novinka. Právne predpisy, ktoré vymedzujú pravidlá pre určenie rozhodného práva, sa aplikujú v závislosti od času uzatvorenia pracovnej zmluvy. Zatiaľ čo na tie uzatvorené od 17.12.2009 sa aplikuje nariadenie Rím I, na zmluvy uzatvorené pred týmto dátumom (avšak od 1.8.2006) sa aplikuje Rímsky dohovor.

Dala by sa teda voľbou cudzieho práva obísť prísnosť zákonníka práce, napríklad, vo vzťahu k výpovedi danej zamestnávateľom?

Podobnou otázkou sa zaoberal Najvyšší súd ČR v jednom zo svojich novších judikátov (32/2023), keď rozhodoval v prípade, v ktorom došlo k skončeniu pracovného pomeru (založeného pracovnou zmluvou z októbra 2009) výpoveďou danou zamestnávateľom, a to podľa dohodnutého amerického práva, bez súčasného splnenia povinností vyplývajúcich z kogentných ustanovení českého zákonníka práce. 

Podľa Rímskeho dohovoru zamestnanca nemožno zbaviť ochrany poskytovanej imperatívnymi normami, ktoré by sa použili, ak by neexistovala dohoda o rozhodnom práve. Čo sa v tomto prípade myslí pod imperatívnymi normami nebolo dostatočne zrejmé, a vzbudzovalo to množstvo otázok, ako v aplikačnej praxi, tak aj medzi akademikmi. Najvyšší súd ČR dospel k záveru, že treba nimi rozumieť kogentné normy, a to presne tak, ako to vyplýva aj z neskoršej právnej úpravy vyjadrenej v nariadení Rím I. 

Ak ste si so svojím zamestnancom vykonávajúcim prácu na území Slovenskej republiky dohodli rozhodné právo iného štátu, naďalej máte povinnosť dodržiavať kogentné ustanovenia zákonníka práce, ktoré poskytujú ochranu zamestnancovi. Toto obmedzenie sa vzťahuje na pracovné zmluvy uzatvorené za časovej pôsobnosti nariadenia Rím I, ale aj predchádzajúceho Rímskeho dohovoru.