Počet pracovníkov v sektore takzvanej „GIG“ ekonomiky neustále rastie. Podľa odhadov Rady EÚ bude už budúci rok v rámci členských štátov pracovať pre platformy 43 miliónov ľudí. Napriek tomu práca pre platformy vzbudzuje v únii, ale aj mimo nej, množstvo nejasností. 

Členské štáty si túto oblasť (ne)upravujú individuálne, čo by sa už čoskoro mohlo zmeniť v dôsledku pripravovanej smernice o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy. Jej prijatie je však čoraz viac otázne, keďže predstavy Rady a Európskeho parlamentu (ako únijných zákonodarcov) sú k tejto otázke diametrálne odlišné. Zatiaľ čo parlament sa snaží nastaviť pravidlá tak, aby bolo jednoduchšie priznať postavenie zamestnanca, Rada razí prístup priaznivejší z pohľadu digitálnych platforiem. 

Pracovník platformy – zamestnanec alebo SZČO?

Nastavenie pravidiel za účelom správnej klasifikácie pracovníkov platforiem je jedným z hlavných cieľov, no zároveň najproblematickejším bodom pripravovanej smernice. Bezhlavé priznanie práv zamestnancov pre pracovníkov platforiem by navonok síce pôsobilo ako zlepšenie ich postavenia, v konečnom dôsledku by to však mohlo viesť k strate výhod platformovej práce, alebo značnému oslabeniu tohto sektora.

Na stole je zavedenie právnej domnienky, podľa ktorej vzťah medzi platformou a pracovníkom je pracovnoprávny za predpokladu, že platforma kontroluje, resp. usmerňuje výkon práce, pričom na založenie tejto domnienky je potrebné naplniť určitý počet (zatiaľ nie je dohoda aký) z vopred ustanovených podmienok (tzv. indikátorov). 

Medzi indikátory pracovnoprávneho vzťahu sa doposiaľ uvažovalo zaradiť najmä:

  • ohraničenie výšky odmeny,
  • pravidlá týkajúce sa vzhľadu, správania sa voči príjemcovi služby a výkonu práce,
  • dozor nad výkonom práce, a to aj elektronickými prostriedkami,
  • obmedzovanie slobody, a to aj prostredníctvom sankcií, organizovať si prácu limitovaním možnosti určiť si pracovný čas, neprítomnosť, prijať alebo odmietnuť úlohy, a využiť subdodávateľov,
  • obmedzenie možnosti vybudovať si klientsku základňu alebo vykonávať prácu pre akúkoľvek tretiu stranu.

Hoci finálny text smernice ešte nebol prijatý, z návrhov možno vyvodiť trend, ktorým sa európski legislatívci uberajú. Pokiaľ výkon práce pracovníkom digitálnej platformy nebude dostatočne nezávislý, ale naopak, bude pod značnou kontrolou platformy, pravdepodobne bude vzťah medzi platformou a jej pracovníkom vyhodnotený ako pracovnoprávny.

V prípade prijatia smernice zmeny nenastanú okamžite, ale členské štáty budú mať stanovenú lehotu (spravidla dva roky) na jej transponovanie do svojho právneho poriadku. Digitálne platformy majú dovtedy možnosť pripraviť sa a prijať potrebné opatrenia, aby sa vyhli neželaným dôsledkom regulácie tohto odvetvia.