Prístup k regulácii práce pre platformy sa v jednotlivých krajinách Európy líši. Niektoré štáty, vrátane Slovenska, špecifiká tohto druhu zamestnávania zatiaľ nijako nereflektujú vo svojich právnych poriadkoch. Niekde sa k určitým otázkam vyjadrovali súdy, napríklad, ako sme už v minulosti písali o súdnych rozhodnutiach z Veľkej Británie a Francúzska (viac tu a tu), inde prijali osobitnú právnu úpravu. 

V tomto článku sa pokúsime priblížiť situáciu v Českej republike, ktorá nám je v mnohom blízka a Španielsku, ktoré aktívne presadzovalo prijatie smernice o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy počas svojho predsedania v Rade EÚ.

Česká republika

Z analýzy českého Výskumného ústavu práce a sociálnych vecí vyplýva, že takmer všetci pracovníci z 95 analyzovaných digitálnych platforiem v ČR pracujú ako SZČO. Vzhľadom na takýto výsledok, ústav odporúča ako prostriedok prevencie proti tzv. švarcsystému v sektore platformovej práce, okrem iného, dôslednejšie kontroly vykonávané Štátnym orgánom inšpekcie práce. V tomto kontexte, české orgány inšpekcie práce na základe vykonaných kontrol digitálnych platforiem už viackrát rozhodli o nelegálnom zamestnávaní. 

V jednom z takýchto prípadov, kedy výkon práce pre platformu spočíval v rozvoze nákupov koncovým zákazníkom, bolo inšpekciou zistené, že bez ohľadu na to či išlo o kuriéra v postavení zamestnanca alebo SZČO, práca bola „totožného charakteru, rovnako organizovaná, rovnako vykonávaná a rovnako kontrolovaná.“ Zastretý pracovný pomer bol identifikovaný na základe naplnenia určitých znakov závislej práce, a to vo svetle českej judikatúry:

  • sústavnosť – odvodená z dlhodobého a pravidelného výkonu práce,
  • osobný výkon práce – kuriéri boli nezastupiteľní,
  • vzťah nadriadenosti a podriadenosti – kuriéri po prihlásení do aplikácie nemali možnosť zákazku odmietnuť a museli sa podriadiť dispečingu platformy,
  • osobná a hospodárska závislosť – kuriéri si krátko pred započatím prác ohlasovali zhodné živnosti, nevkladali do činnosti žiadne náklady (všetky hradila platforma), nemali možnosť výberu postupov a nástrojov, konali menom platformy a ich činnosť bola monitorovaná prostredníctvom GPS a mobilnej aplikácie.(1)

Španielsko

Prijatím tzv. zákona o jazdcoch („la ley rider“), ktorému predchádzalo rozhodnutie najvyššieho španielskeho súdu a orgánov inšpekcie práce v prospech pracovníkov platforiem, sa táto krajina stala prvým členským štátom EÚ, ktorý uložil platformám uznať svojich pracovníkov za zamestnancov.

V Španielsku sa teda od roku 2021 prezumuje, že kuriér je s platformou v pracovnoprávnom vzťahu, ak:

  • vykonávaná služba pozostáva z doručovania alebo distribúcie akéhokoľvek spotrebného tovaru,
  • poskytovateľ služby priamo alebo nepriamo vykonáva oprávnenia, riadenie a kontrolu prostredníctvom digitálnej platformy,
  • služby alebo pracovné podmienky sú riadené pomocou algoritmov. 

Záver

Napriek tomu, že gig ekonomika stále rastie a jej potenciál nie je vyčerpaný, rozdielnosť úprav v jednotlivých členských štátoch možno hodnotiť ako jeden z faktorov, ktorý bráni jej ďalšiemu rozvoju. Celoeurópske zjednotenie v chápaní postavenia pracovníkov platforiem by prispelo nielen k stabilite podnikateľského prostredia v tomto sektore, ale aj predvídateľnosti práv dotknutých pracovníkov.