Chystáte sa predať svoju firmu a investor podrobil vašu spoločnosť právnej previerke (viď M&A Basics: Chcete predať svoju firmu? Časť 3 – Due Diligence). Ako naložiť so zisteniami z Due Diligence?

Niekedy zistenia z Due Diligence investora odradia a transakciu stopne. To sa stáva vtedy, ak je riziko vyplývajúce zo zistení príliš vysoké. Napríklad sa ukáže, že výrobná spoločnosť musí vynaložiť podstatné prostriedky na odstránenie environmentálnej záťaže, resp. jej zdroja. Alebo sa ukáže, že v minulosti došlo k pochybným prevodom podielov / akcií / podniku / kľúčových aktív spoločnosti a vlastnícky titul môže byť spochybnený. Dôvodom na stopnutie transakcie však môže byť aj prístup predávajúceho k poskytovaniu informácií o spoločnosti. Ak investor nadobudne dojem, že sa predávajúci snaží úmyselne zakryť niektoré informácie, jeho dôvera v predávajúceho môže byť nenávratne poškodená.

Ak investor v rámci Due Dilignce identifikuje nedostatky, ale tieto nedostatky ho od kúpy spoločnosti neodradia, predmetom ďalších rokovaní bude aj to, ako sa s týmito nedostatkami vysporiadať. Vyriešiť sa musia dva aspekty zistených nedostatkov. 

Po prvé, strany sa musia dohodnúť na tom, ako postupovať, ak sa niektoré z rizík zistených v rámci Due Diligence materializuje (napr. Úrad na ochranu osobných údajov uloží spoločnosti pokutu za nesprávne spracúvanie údajov pred uzavretím transakcie). Možností existuje viacero. Ak má predávajúci dobrú vyjednávaciu pozíciu a zistenia nie sú materiálne, presvedčí investora o tom, aby riziká niesol investor sám pod heslom „ber alebo nechaj tak“. Ak majú strany pri vyjednávaní rovnocennú pozíciu (tj. tak ako investor chce kúpiť, tak chce predávajúci predať) dohodnú sa obvykle strany na primeranom odškodňovaní na báze „Euro za Euro“ s limitmi odškodňovania vo vzťahu k minimálnej výške uplatniteľného nároku, maximálnej výške odškodnenia, najdlhšej možnej dobe uplatnenia nároku, či miere vzájomnej spolupráce pri vzniku nároku. Extrémom v prospech investora je dohoda o tom, že predávajúci odškodní investora na „Euro za Euro“ základe bez akýchkoľvek limitov. Alternatívou dohody o odškodňovaní je úprava kúpnej ceny nadol bez možnosti uplatňovania nárokov.

Po druhé, bude treba vyriešiť, čo spraviť so zistenými nedostatkami do budúcna. Niektoré nedostatky sa dajú odstrániť ľahko, napríklad získaním vyhlásení o vzdaní sa práva na primeranú odmenu zo strany štatutárov, ktorí nemali uzatvorené manažérske zmluvy. Na nápravu iných nedostatkov bude treba viac času. Ak je náprava nevyhnutná na vstup investora do spoločnosti, potom sa problém musí riešiť hneď, a to spôsobom, na ktorom sa strany dohodnú. Ak môže náprava počkať (najmä preto, že by zbytočne transakciu zdržiavala), potom je dobré, aby transakčná dokumentácia obsahovala ustanovenia o tom, kedy a ako sa zistené nedostatky napravia. Takéto ustanovenia sa môžu výrazne odlišovať. Jednak v tom, či pôjde o „soft“ záväzok, alebo o pevný záväzok spojený so sankciou pre prípad jeho nesplnenia. No a potom v tom, kto bude niesť náklady na odstránenie nedostatkov. Bude to cieľová spoločnosť alebo predávajúci? Ak náklady nesie cieľová spoločnosť, budú tieto náklady odzrkadlené pri výpočte EBITDA na účely odloženej časti kúpnej ceny? S odpoveďou na tieto otázky vám poradí dobrý právny poradca.

Predchádzajúce časti série:

M&A Basics: Chcete predať svoju firmu? Časť 1 – Termsheet a NDA

M&A Basics: Chcete predať svoju firmu? Časť 2 – Štruktúrovanie transakcie

M&A Basics: Chcete predať svoju firmu? Časť 3 – Due Diligence