Viacerí zamestnanci sa už niekoľko dní tešia z predĺženia základnej výmery dovolenky na päť týždňov, ktorá má platiť od 1. januára 2020. Túto zmenu priniesla novela Zákonníka práce, ktorú NRSR schválila dňa 18.10.2019. Podľa schváleného návrhu zákona dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov. Podľa názoru predkladateľov by táto zmena mala pozitívne pôsobiť na manželstvo, rodičovstvo, výchovu detí ako aj cestovný ruch.

Schválená novela Zákonníka práce však priniesla aj viacero negatívnych ohlasov, a to najmä z radov zamestnávateľov. Podľa názoru zamestnávateľov, zavedenie päť týždňovej dovolenky bude mať výrazný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Okrem toho viacerí zamestnávatelia sa ohradzujú aj tým, že v súčasnosti sa v rámci systému benefitov poskytuje zamestnancom platené voľno nad rámec zákonom stanovenej základnej výmery dovolenky. Rovnako nesmieme zabúdať na 15 dní pracovného voľna počas štátnych sviatkov.

Bez ohľadu na protichodné názory zamestnancov a zamestnávateľov je už teraz zrejmé, že novela Zákonníka práce bude v praxi spôsobovať viaceré aplikačné problémy. Zákonník práce, ani schválená novela bližšie nedefinuje, čo možno rozumieť pod pojmom „trvalá starostlivosť o dieťa". Okrem chýbajúcej legálnej definície, schválená novela Zákonníka práce bližšie neupravuje, či sa táto zmena bude aplikovať aj na zamestnancov, ktorí majú dieťa v striedavej starostlivosti alebo na rozvedených zamestnancov, ktorých dieťa bolo súdnym rozhodnutím zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Rovnako nie je vyriešená otázka, či nárok na päť týždňovú dovolenku vzniká aj zamestnancom, ktorí sa starajú o adoptované dieťa alebo zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu v štátnozamestnaneckom pomere.  Budú mať aj títo zamestnanci nárok na päť týždňov dovolenky?  

Vyššie spomenuté nedostatky schválenej novely Zákonníka práce už teraz indikujú, že v praxi vznikne viacero problémov, kedy sa zamestnanec bude mylne domnievať, že nárok na platenú päť týždňovú dovolenku mu vznikol, hoci to tak nemusí byť.