Rada pre reklamu posudzovala video (reklamu), ktoré sa týkalo „možnej“  exekúcie finančných príspevkov na stravovanie. Sťažovateľom bola Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Zadávateľom Asociácia moderných benefitov (AMOBE). Reklama bola spustená počas medzirezortného pripomienkového konania k novele Zákonníka práce.

Popis reklamy:

V úvode spotu je na žltom pozadí text v znení: „Keď si nezaplatil za lístok“. Následne spot zobrazuje scénku, v ktorej muž sedí pred televízorom a konzumuje jedlo. Do miestnosti vchádza druhý muž (exekútor), ktorý vyťahuje televízor z elektrickej zástrčky.

Medzi oboma prebehne nasledovný dialóg.

Muž 1: „Hej! Čo je? Čo robíte?“

Muž 2 - exekútor: „Som exekútor, nezaplatili ste lístok na vlak. No, tak si beriem pár vecí.“

Muž 1: „To je môj rezeň.“

Muž 2 - exekútor: „Presne tak!“

Voice-over: „Ak vláda zavedie hotovosť namiesto stravného v aktuálnej podobe, v budúcnosti nám na neho bude môcť siahnuť exekútor. Dávajme si pozor na to, čo vyzerá na prvý pohľad lákavo.“

V závere je na obraze symbol ruky s ukazovákom, ktorý je nasmerovaný na text v znení: „Gastráč ináč“ a headline: „Iný pohľad na gastráče.“

Link: https://www.facebook.com/watch/?v=380633716646978

Pohľad RÚZ v pár základných bodoch:

  • Zjavným cieľom namietaného videospotu je ovplyvniť prebiehajúci legislatívny proces a v prípade jeho zavŕšenia vytvoriť predpoklady na to, aby zamestnanci nevyužívali možnosť poskytovania finančného príspevku, ale naďalej využívali súčasnú formu poskytovania príspevku na stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok.
  • V predmetnom videospote v čase od 00:21 do konca zaznieva nasledovné tvrdenie „Ak vláda zavedie hotovosť namiesto stravného v aktuálnej podobe v budúcnosti nám naňho bude môcť siahnuť exekútor. Dávajme si pozor na to, čo na prvý pohľad vyzerá lákavo“. Toto tvrdenie je pritom zjavne nepravdivé. Príspevok na stravovanie totiž nespadá do definície mzdy v zmysle §118 odsek 2 Zákonníka práce a následne nemôže byť ani postihnutý v rámci exekúcie zrážkami zo mzdy podľa §66 a nasl. Exekučného poriadku, ktoré upravujú exekúciu zrážkami zo mzdy;
  • Video je rozpore s Etickým kódexom reklamnej praxe, najmä s článkami 10 (pozn. všeobecné ustanovenia o reklame), 12 (pozn. čestnosť reklamy) a 14 (pozn. pravdivosť reklamy), ako aj § 45 Obchodného zákonníka (pozn. klamlivá reklama).

Pohľad AMOBE:

  • Sťažovateľ je subjekt, ktorý sa dlhodobo vyjadruje k predmetnej téme a presadzuje obchodné záujmy svojich členov. A to najmä z pohľadu úspory nákladov spojených s poplatkami za prenesené plnenie dikcie zákona v oblasti stravovania – zabezpečenia príspevku na stravovanie – a to cez účelovo viazané stravné poukážky;
  • Nami zverejnené video reagovalo na riziká (pozn. exekúcia finančného príspevku), ktoré v čase pred jeho zverejnením verejne komunikovali aj verejní činitelia/inštitúcie. Na riziká sme navyše prostredníctvom videa upozorňovali počas obdobia medzirezortného pripomienkového konania, kedy je v zmysle zákona priestor na verejnú diskusiu o prínosoch a rizikách navrhovaných legislatívnych zmien;
  • Video nie je v rozpore s Etickým kódexom reklamnej praxe.

Nález a názor Komisie:

  • Komisia neupiera zadávateľovi právo vyjadriť svoj názor, aj prostredníctvom toho, že tento upozorní na potenciálne riziká navrhovanej úpravy (pozn. exekúcia finančného príspevku), avšak na druhej strane formu, resp. spôsob, akým zadávateľ tento svoj názor vyjadril, a to aj s ohľadom na prebiehajúci legislatívny proces, nepovažuje v danom prípade za adekvátny;
  • V zmysle Kódexu reklama nesmie bezdôvodne využívať motív strachu, vytvárať pocit strachu a prezentovať produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie strachu (čl. 13 ods. 1 Kódexu);
  • Spôsob akým je toto riziko v reklame prezentované a ako je reklama samotná koncipovaná (spracovanie reklamného príbehu, jeho obsah) zneužíva dôveru priemerného spotrebiteľa, využívala nedostatok jeho skúseností alebo znalostí a jeho dôverčivosť (čl. 12 ods. 1 Kódexu);
  • Priemerný spotrebiteľ môže byť uvedený do omylu a domnievať sa, že navrhovaná novelizácia bude mať tieto dopady (pozn. exekúcia finančného príspevku), čo však preukázané nebolo. Spot samotný pritom prezentuje túto skutočnosť spôsobom, ktorý podľa Komisie bezdôvodne využíva motív strachu a prezentuje produkt – v tomto prípade formu stravného v podobe gastrolístka ako prostriedok na odstránenie strachu, čo taktiež nemožno považovať za etické.

AMOBE následne požiadalo o preskúmanie vyššie uvedeného nálezu Komisie Dozorným výborom. Uvádzalo najmä to, že cieľom videa nebolo vyvolanie strachu, že video bolo jednoznačne satirické, a svojím prevedením malo evokovať skôr pobavenie ako strach. K stanovisku AMOBE sa vyjadrilo aj RUZ. Dozorný výbor v nových vyjadreniach nenašiel nové skutočnosti, a preto nález Komisie nadobudol účinnosť dňom preskúmania Dozorným výborom.

Celý nález je k dispozícii tu.

Záverom, ak Vás téma zaujíma, tak Vám odporúčam aj naše ďalšie články o rozdieloch medzi gastrolístkami a finančným príspevkom, ktoré sú dostupné tu a tu.